Jdi na obsah Jdi na menu
 


VŠETKO PEKNÉ SA RAZ SKONČÍ

26. 4. 2008

Obrazek                      1. Kapitola

                   ODMIETNUTIE

Bol studený večer. Mala oblečený dlhý čierny kabát a na hlave klobúk. V ruke v rukavici držala prútik. Kráčala k postave, ktorá stála pár metrov od nej.
„Tak si prišla,“ zašepkal, „už som nedúfal.“
„Prišla som,“ povedala, pevne zvierajúc prútik, „čo chceš, Snape?“ vyhŕkla.
„Prečo si na mňa taká, Lily? Dobre vieš, čo chcem.“
Lily naňho uprela svoje prenikavo zelené oči.
„Už som ti povedala, že medzi nami nikdy nič nebude. Je mi to ľúto.“
„To preto, že chceš toho namysleného chrabromilského stíhača Pottera, však?!“ skríkol Snape.
„Psst!“ zašepkala a vyľakane sa okolo seba poobzerala. „Mohol by nás niekto počuť!“
Stáli pri Zúrivej Vŕbe a keď zakričal, jeho hlas sa rozliehal po celom areáli.
„Bojíš sa, že niekto prichytí teba, takú vzornú chrabromilskú študentku so mnou, so Slizolinčanom?“ skočil jej do reči.
„Nie...“
„Tak v čom to je?“
„Keby si ma nechal dohovoriť! Ale ty si stále melieš svoje!“ povedala, teraz už nahnevane.
„Nebojím sa, že ma niekto prichytí s tebou! Ale už je dávno po večierke a my tu nemáme čo robiť! Mali by sme sa vrátiť.“ Otočila sa späť k hradu.
„To je tvoje posledné slovo?“ spýtal sa Snape.
Zastala. Pomaly sa k nemu otočila.
„Severus...“ začala, ale on ju už nepočúval. Rozbehol sa k hradu.
„Tí chlapi!“ zahundrala si a kráčala späť k hradu.

„Kde je toľko?!“ spýtal sa chlapec s hnedými očami a strapatými čiernymi vlasmi.
Prechádzal sa hore-dolu pred kozubom. Jeho traja kamaráti ho s úsmevom pozorovali.
„Upokoj sa Paroháč,“ povedal jeden z nich. Mal peknú tvár a polodlhé vlasy. Sedel v kresle pri kozube a pred sebou mal dlhý kus pergamenu.
„Už mi z teba preskakuje! Ešte si musíme dokončiť tú úlohu, čo nám dal Slughorn.“ Povedal Sirius a pozrel na zvyšných dvoch kamarátov, sediacich vedľa neho.
„Tichošľap má pravdu,“ zapojil sa Lupin, chlapec s bledou pokožkou a kruhmi pod očami, „Nestrachuj sa toľko o ňu. Lily sama dobre vie, čo robí a tebe dala viackrát jasne najavo, že sa do toho nemáš starať!“
James naňho škaredo zazrel.
Štvrtý, najmenší chlapec ich so záujmom počúval.
„Prečo nič nehovoríš, Červochvost?“ spýtal sa ho Sirius.
„Ja....???“ zajakal sa Peter.
„Pozrite už ide!“ vykríkol James.
Cez portrétovú dieru práve prechádzala nazlostene vyzerajúca Lily.
„ Kde si bola, Evansová?“ prudko sa jej spýtal James.
„Čo ťa do toho, Potter?“ odsekla.
„Nemôžeš sa tak neskoro potulovať a ešte k tomu sama!“
„Ja si môžem chodiť kam chcem a kedy chcem, Potter! A len pre tvoju informáciu, nebola som sama.“ Povedala mu s úškrnom.
„S kým si bola?“
„Do toho ťa nič!“ zvrtla sa a odchádzala do dievčenských spální.
„Evansová! Ešte som neskončil! Vráť sa!“ kričal za ňou, ale márne. Ani sa neotočila.
James sa pozrel na svojich troch kamarátov.
„Nechcem počuť, že ste to vraveli!“ povedal im a zvalil sa do voľného kresla.
„To by nám ani nenapadlo, kamoško.“ povedal mu Sirius.
„Poďme si dopísať tú úlohu,“ navrhol Lupin, „a zajtra sa s ňou porozprávaš.“
„Dobrý nápad.“
Všetci sa sklonili nad pergameny a písali.

                                                                  2. KAPITOLA

                          Obrazek                                         WISH AMITY

Na druhý deň sa James pokúšal Lily zastihnúť. Lenže tá sa mu dokonale vyhýbala.
Neštvalo ho ani to, že nevedel kde bola, ale to, že nevedel S KÝM bola.
„Skús ju zastihnúť po večeri.“ povedal mu Sirius, keď kráčali na hodinu elixírov.
Už sa nemohol pozerať na to, ako sa jeho kamarát trápi.
„Ona sa mi stále vyhýba!“ povedal James, „bude zázrak, ak ju niekde zastihnem. Nemôžem zniesť, že neviem s kým bola.“


Snape bol celý deň nervózny. Nesústredil sa ani na obrane proti čiernej mágii, čo bol jeho obľúbený predmet. Stále na ňu musel myslieť. Ako mu povedala, ě s ním nič nechce mať!
„Potter si to ešte odskáče.“ zahundral si Snape.
„Áaa, Ufňukanec sa rozpráva sám so sebou,“ ozvalo sa mu za chrbtom.
Snape sa otočil a pred sebou uvidel štyroch chalanov.
„Dajte mi pokoj!“ zakričal Snape.
„Ále, čo nepovieš?“ James už vyťahoval prútik. Potreboval si na niekom vybiť zlosť.
„Nechaj to tak.“ zastavil ho Sirius.
James sa naňho prekvapene pozrel. Vtom mu došlo, prečo ho zastavil. Práve prichádzala nazlostene vyzerajúca Lily Evansová znechutene sa naňho pozerala.
Rýchlo si strčil prútik do vrecka a ponáhľal sa za ňou.
Vtom ich však profesor Slughorn zavolal so triedy.

„Tak žiaci,“ začal profesor ako obvykle, „dnes si namiešame o čosi ťažší elixír ako inokedy. Avšak musíte dávať veľký pozor, pretože ak nie je správne namiešaný, môže spôsobiť aj úplné pomätenie.“
Celá trieda so zatajeným dychom počúvala profesora Slughorna. Všetci napäto čakali, kedy im prezradí o aký elixír ide. Všetci, okrem Jamesa. Ten bol myšlienkami inde. Pri Lily.
Díval sa na ňu. Pohľadom sa ju snažil prinútiť, aby sa naňho pozrela. Ona však všetku svoju pozornosť venovala profesorovi Slughornovi.
„Elixír, ktorý si dnes namiešame,“ pokračoval profesor, „je veľmi silný. Volá sa Wish Amity – priať si priateľstvo. Vie niekto, ako tento elixír pôsobí?“ opýtal sa preofesor a rozhliadol sa po triede. Nikto sa nehlásil.
James stále pozeral na Lily. Tá práve nesmelo zdvíhala ruku.
„Ach, slečna Evansová?“ pozrel na ňu očividne potešený profesor Slughorn tým, že sa prihlásila.
„Viete načo slúži Wish Amity?“
„Wish Amity, elixír priateľstva. Je to silný elixír. Má podobné účinky ako elixír lásky. Pomáha ľuďom nájsť si priateľov.“ povedala Lily.
„Správne. Ako obvykle. 10 bodov pre Chrabromil. Avšak Wish Amity sa podstatne líši od elixíru lásky.
Vie niekto ako sa líšia? Slečna Evansová?“
Lily sa opät hlásila.
„Keď niekomu dáte elixír lásky, zaľúbi sa do vás. Lenže tento elixír mu musíte podávať pravidelne, inak kúzlo vyprchá. Wish Amity len pomáha nájsť priateľov a naopak, upozorní na tých, ktorí sú nebezpeční alebo sa chystajú zradiť. Tento elixír, ak je namiešaný správne, je veľmi spoľahlivý.
„Opäť veľmi správne. Chrabromil má ďalších 10 bodov.“ povedal profesor Slughorn, „ postup je na tabuli a prísady sú v skrini. Nech sa páči začnite. Máte na to hodinu a pol.“
Všetci sa pustili do práce, len James sa nehýbal. Práve mu čosi napadlo. Vedel, že v elixíroch nie je bohvieako dobrý, takže nemal šancu Wish Amity namiešať správne. Ale keby sa mu podarilo zobrať fľašku profesorovi Slughornovi. Ale ako to urobiť? Máš predsa neviditeľný plášť... Ozvalo sa mu v hlave. Ach, jasné. Má plášť. Keby získal tú fľašku, mohol by ju nenápadne dať Lily. Potom by sa konečne prestala priateliť s tým Ufňukancom Snapom. Ale čo keď elixír ukáže na Snapa ako na dobrého? To určite nie. James si bol istý, že Lily potom zistí, kto je dobrý. „ A tým dobrým budem ja.“ James sa nevedel dočkať, kedy skončí hodina a kedy povie svojim priateľom o svojom pláne.
                                           Obrazek                                                 3.KAPITOLA

                            JAMESOVA NEPOZORNOSŤ

James sa vôbec nesústredil. Nečudo, že mal takmer najhorší elixír. Horší mal už len Červochvost.
Stále musel myslieť na ten úžasný plán, ktorý sa mu zrodil v hlave.
Musí s tým oboznámiť Siriusa, Lupina a Petra. Bez ich pomoci to nepôjde.
„Poďte sem,“ zavolal ich hneď, ako skončila hodina, „musíte mi s niečím pomôcť.“
Sirius s Lupinom sa na seba pozreli. Peter sa tváril vyľakane. Ako vždy, keď sa na niečo chystali.
Vošli do chlapčenských záchodov a keď sa James ubezpečil, že tam nikto nie je, (ani duch Zloduch), povedal im, čo zamýšľa urobiť.
„Myslíš, že to bude fungovať?“ pochybovačne sa spýtal Lupin.
„Počul si Slughorna. Je to veľmi spoľahlivý elixír.“ povedal mu James.
Pozrel na Siriusa a Petra. No aj oni dvaja sa tvárili veľmi pochybovačne.
„Počuj Paroháč,“ ozval sa Sirius, „nie, že by som ti nechcel pomôcť, ale je to dobrý nápad? Keď na to Evansová príde, už nikdy sa na teba ani nepozrie.“
„Práve preto mi musíte pomôcť!“ vzrušene hovoril James, „spravíme to tak, aby o tom nevedela. Pri večeri.“
Sirius a Lupin sa na seba znova pozreli. Vedeli, že aj keby Jamesovi odmietli pomôcť, jeho by to neodradilo.
„Dobre, ak mi nechcete pomôcť,...“ začal James, ale Sirius ho prerušil.
„Čo to táraš? Samozrejme, že do toho ideme. Však?“ pozrel na ostatných.
„Jasné, že áno.“ povedal Lupin.
Peter bol stále ticho.
„A ty, Červochvost?“ opýtal sa ho James.
„Ja...áno, jasné.“ povedal Peter, ale neznelo to veľmi nadšene.
„Tak dobre. Sme dohodnutí. Idem po plášť.“ povedal James a ponáhľal sa do chrabromilskej klubovne po neviditeľný plášť.

Lily takú dobrú hodinu elixírov ešte nezažila. Elixíry mala rada. Veď v ich ročníku v nich bola najlepšia.
A dnes robili doteraz najzaujímavejší elixír.
Na hodine sa trochu rozptýlila, ale teraz mala zase zlú náladu. Práve videla Jamesa Pottera a jeho kamarátov, ako išli na záchod. Keď tam išli všetci štyria, neveštilo to nič dobré. Lily si bola istá, že niečo chystajú.
„AU!“ práve do nej niekto vrazil.
Snape. Ani sa neobzrel.
Vzdychla si.
Kedysi boli so Snapom dobrí priatelia. Ale potom ako jej to povedal. Nemohla na to zabudnúť. Ako jej povedal...humusáčka. Vedela, že za jeho správanie môžu tí je ho „priatelia“. Tí, čo za najväčšiu zábavu považujú čiernu mágiu a urážanie detí z muklovských rodín.
Ale nie len oni mohli za to, ako sa Severus správal. Ona to vedela.
Vedela, že sa mu páči. Ale tak, ako si bola istá, že jeho kamaráti sú len banda vymytých mozgov, tak vedela, že s ním nič okrem priateľstva, nechce mať.
Neľúbila ho.
Už dlhšiu dobu sa jej páčil jeden chlapec.
„Lily!“ z myšlienok ju vytrhla spolužiačka. „Volá ťa profesorka McGonagallová.“
„Ach, áno. Už idem.“

James rýchlo vybehol o plášť. Keď sa vracal, schytil ešte Záškodnícku mapu, ktorú vymysleli. Bola to užitočná vec. Ukazovala každého na Rokforte a dokonca, aj tajné cestičky.

„Ale ti to trvalo,“ uškrnul sa Sirius, „celé dve minúty. Musí ti na tom veľmi záležať.“
James si ho nevšímal.
„Tak, takýto je plán. Námesačník, ty zabavíš profesora Slughorna. Pýtaj sa ho na elixíry alebo čo ja viem, niečo si vymysli. Ja a Tichošľap pôjdeme pod plášťom, prešmykneme sa do pracovne a zoberieme z toho elixíru.“ povedal James.
„A ja?“ ozval sa Červochvost, „ja mám čo robiť?“
„Ty tu na nás počkáš. Tvoja úloha príde neskôr. Po večeri.“ James naňho žmurkol a skryl seba a Siriusa pod plášť.
„Ideme.“
Prišli pres Slughornovu pracovňu. James a Sirius sa krčili pri dverách pod neviditeľným plášťom.
„Môžeš,“ zašepkal James Lupinovi.
Remus zaklopal. Ozvali sa kroky a fučanie a o chvíľu sa dvere otvorili.
„Remus. Čo by ste chceli?“ spýtal sa prekvapený profesor.
„Viete, pán profesor, chcel som sa opýtať na tú čo ste nám minule dali. Viete, tú o bezoároch.“
„Ach, no dobre. Poďte ďalej, sadnite si.“ zavolal ho profesor a ukázal na stoličku pri malom stolíku.
„Tak, o čo ide?“
Kým Lupin profesorovi rozprával o tom, že si nie je istý, či tú prácu napísal dobre, James a Sirius sa prešmykli pootvorenými dverami do pracovne.
„Kde to je?“ zašepkal James Siriusovi.
Sirius sa rozhliadol.
„Tamto,“ povedal a ukázal na štyri fľašky oranžového elixíru.
Na každej bolo napísané WISH AMITY.
„Načo sú mu až štyri?“ prekvapene sa spýtal James.
„Čo ja viem? Zober jednu a ideme.“ povedal mu Sirius a nervózne sa pozrel na Slughorna.
Ten, však bol zaujatý Lupinom a škatuľkou kandizovaného ananásu, ktorú mu Lupin priniesol.
„Kedy stihol zobrať ananás?“ čudoval sa Sirius.
„To je jedno, poďme.“
Pomaly sa blížili k poličke a fľaškám na nej.
James načiahol ruku a opatrne jednu zobral. Strčil si ju do vrecka a potichu odišli.
Lupin videl ako jedna fľaška s oranžovým elixírom zmizla vo vzduchu.
Vedel, že je čas odísť.
„Ďakujem veľmi pekne pán profesor. Veľmi ste mi pomohli.“
„Ach, nie Remus. To ja vám ďakujem. Za škatuľku môjho obľúbeného ananásu. A rád som vám pomohol.“ povedal Slughorn a oblizoval si prsty.
„Áno, dovidenia pán profesor.“ Lupin sa zdvihol a odišiel.

„Máte to?“ spýtal sa zadychčaný Lupin, keď dobehol na záchod.
James vytiahol fľašku.
„Jasné,“ uškrnul sa, „pochyboval si o nás?“
„To by som si nedovolil!“ Aj Lupin sa usmieval.
„A teraz čo?“
„Teraz príde na rad Červochvost.“
Všetci sa naňho pozreli. Peter sa tváril, ako by ho išli zabiť.
„Neboj sa, Červochvost,“ povedal James, keď videl ako sa jeho kamarát tvári, „ty jej ten elixír nenápadne naleješ do tekvicového džúsu. Ja ju zatiaľ zabavím. No a potom to vypije. Jednoduché, nie?“
„Až príliš.“ povedal Sirius.
„Ale, no tak. Vyjde to!“ James vyzeral nadšene.
„Tak poďme. Večera začína o 5 minút.“ povedal Lupin.
Prišli do Veľkej siene. Väčšina žiakov tam už bola. Sadli si ku chrabromilskému stolu. James sa poobzeral. Vtom ju zbadal. Sedela kúsok od nich. Žmurkol na Petra.
„Poď, ideme.“ povedal mu.
Červochvost sa postavil a so sklonenou hlavou išiel za Jamesom.
„Ahoj, Evansová! Teraz mi už neutečieš,“ povedal James a sadol si vedľa nej.
„Odpáľ, Potter.“ Ani naňho nepozrela.
„Ale, nehnevaj sa na mňa, Lily!“
Konečne sa naňho pozrela. Páčilo sa jej, keď ju oslovil krstným menom. Dokonca sa naňho aj usmiala.
Červochvost jej medzitým nepozorovane nalial elixír do tekvicového džúsu.
„Čo keby sme sa pomerili?“ navrhol jej James.
„Dobre, Potter. Ak ma prestaneš prenasledovať.“ Povedala Lily.
„Súhlasím! Na to by sme si mali pripiť!“ povedal jej James, zdvihol jeden pohár zo stola a podal jej ho. Druhý si vzal on.
Štrngli si a......napili sa.
„Nie...!!!“ zakričal Peter.
No neskoro. James naňho pozrel a potom si to uvedomil.
Vymenil poháre.
Wish AmityObrazek nevypila Lily,ale.......James.


                                                                4.KAPITOLA

                                                        PRIATEĽA A ZRADCA

„Čo sa stalo?“ nechápala Lily, keď videla zdesený výraz na Petrovej tvári.
„N-nič...“ vykoktal Červochvost, schytil Jamesa pod pazuchu a postavil ho.
„No, tak mi už pôjdeme.“ povedal a nechal zmätenú Lily tam.
Išli rovno do chrabromilskej klubovne a do chlapčenských spální. Cestou sa k nim pripojili aj Remus so Siriusom.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Sirius, keď videl neprítomný výraz na Jamesovej tvári.
„On....., on vypil ten elixír,“ povedal Peter a celý sa triasol, „nie Lily, ale James ho vypil.“
„ČO?!“ skríkli naraz Lupin a Sirius.
„No, áno.“
„A to si si nevšimol, že poplietol poháre?“ kričal Sirius.
„Sirius. Peter za to nemôže. On len,...“
Ale čo chcel Lupin povedať sa nedozvedeli, lebo vtom ich prerušil James. Najskôr sa usmial na Lupina a Siriusa a potom pozrel na Červochvosta, ktorý ho ešte stále držal. Zhnusene ho od seba odstrčil.
„Zradca!“
Červochvost sa naňho prekvapene pozrel.
„James,“ oslovil ho Lupin, „si v poriadku?“
„Som. Samozrejme.“ James sa naňho pozrel a už sa znova usmieval.
„Musím ísť za Severusom Snapom.“ povedal im.
„Za kým?“ Sirius si myslel, že zle počul.
„Za Snapom.“ zopakoval James a už sa ponáhľal k dverám.
„Počkaj!“ Sirius ho zadržal. „Čo chceš so Snapom?“
„Snape je priateľ,“ povedal James zasnene. „Nie ako tento tu.“
A ukázal na Petra. Lupin, Sirius a Peter nechápali.
„Čo som urobil?“ spýtal sa Peter.
Ale James ho ignoroval.
„Ale no tak, James. Nemôžeme ísť za Snapom.“ snažil sa ho upokojiť Sirius, „a tuto Červochvost je kamarát.“
„Keď to hovoríš ty, tebe verím,“ povedal mu James, „ ale za Severusom musím ísť. Musím sa s ním spriateliť.“
Sirius sa bezradne pozrel na Remusa.
„Jemu preskočilo.“ povedal, „ten odvar sa podľa mňa nemal dávať do džúsu.“
„Je to dosť možné,“ povedal Lupin, „ale dôležitejšie teraz je, že to musíme z Jamesa dostať.“
„Ale ako?“
„Sirius, ty vážne ani na jednej hodine elixírov nepočúvaš?“ spýtal sa ho Lupin.
„Vieš, že elixíry ma nezaujímajú, Remus. Radšej povedz, ako to z neho dostaneme.“
„No, jednoducho. Zvracaním.“ povedal Remus s úškrnom.
„Ako?“ Sirius sa rozosmial. „No, dobre. Kto to urobí?“
Všetci traja sa pozreli na Jamesa sediaceho na posteli. Zdalo sa, že ich nepočúva.
Zrazu sa na nich pozrel.
„Ideme za tým Snapom?“
„Hneď, James,“ povedal mu Lupin, „len niečo vyskúšame. Zober si vedro.“
Podal mu vedro, ktoré vyčaroval.
„Ale načo mi je vedro?“ nechápal James.
„Uvidíš. Prepáč, Paroháč.“ povedal mu Lupin a namieril naňho prútikom. „Je to pre tvoje dobro. Degorger!“
Len, len sa všetci traja stihli uhnúť, pretože James v tej chvíli začal zvracať do vedra.
„Tak, a teraz čo?“ spýtal sa Sirius.
„No, teraz musíme čakať.“ povedal Lupin a sadol si na vedľajšiu posteľ.
Peter pozrel na Siriusa, ale ten len pokrčil plecami a sadol si vedľa Lupina.
A čakali.

„Kde sú?“ hundrala si Lily v chrabromilskej klubovni. Nikde ich nevidela. Zaujímalo ju, prečo Červochvost tak vykríkol, keď si pripíjala s Jamesom.
A to ich záhadné zmiznutie.
„Čo to...?“
Lily sa obzrela a spolu s ňou aj niekoľko deciek, ktoré boli v klubovni.
Zhora z chlapčenských spální sa ozval zvuk, ako keď niekto zvracia. Chvíľu stála bez pohnutia. Znova ten zvuk.
„Idem tam.“ Rozhodla sa a vybrala sa hore schodmi.

„Evansová! Čo tu robíš?“ vykríkol Sirius, keď ju uvidel a snažil sa postaviť pred Jamesa, aby ho pred ňou zakryl.
„Čo tu robíte?“ spýtala sa, ale nikto jej nestihol odpovedať a vlastne ani nemusel, lebo vtom...
„Bluee...“ znova ten dáviaci zvuk a Sirius odskočil
Lily sa teraz pozerala na Jamesa, ktorého tvár nadobúdala zelený odtieň, a ktorý zvracal do vedra položeného pred sebou.
„Čo sa mu stalo?“ spýtala sa Lily a pozrela na Siriusa.
„No, asi niečo zjedol alebo čo.“ rýchlo si vymýšľal Sirius.
„Prečo ste s ním nešli do nemocničného krídla?“ Lily zo zelených očí sršali iskry.
„To preto, že James nechcel ísť.“ zamiešal sa do toho Lupin. Lily naňho pozrela.
„Nepozeraj na mňa tak, Lily. Viem to zastaviť.“ Opäť namieril na Jamesa prútikom.
„Degor rendre!“
James okamžite prestal zvracať.
„Prečo, keď si to vedel zastaviť,“ hovorila Lily nahnevane, „si ho nechal tak?!“
„Musel som počkať nech vyvráti to, čo zjedol. Okrem toho, dávali sme naňho pozor.“ povedal Lupin pokojne.
Sirius zatiaľ ukladal Jamesa do postele a Peter mu pri tom pomáhal.
„Chcela si ešte niečo, Lily?“ opýtal sa jej Lupin.
„Nie. Už nič. Dávajte naňho pozor.“
Otočila sa a vyšla zo spálne. Celé sa jej to zdalo čudné. Z čoho mohlo byť Jamesovi zle? Rozmýšľala o tom, aj keď ležala v posteli.
„Zajtra sa ho spýtam.“ rozhodla sa zívajúc. Otočila sa na bok a...zaspala.

Sirius uložil Jamesa do postele.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ho.
James sa naňho pozrel.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa zmätene.
„Ty si to nepamätáš?“ pozrel naňho Lupin.
„Nie, pamätám si len to, ako som zvracal.“
„Ty, no vypil si ten elixír čo si chcel dať Evansovej a blúznil si. Rozprával si také veci, že Snape je kamarát, a že Červochvost je zradca.“ povedal mu Sirius.
„Chcel som ísť za Snapom? No, tak to som musel vážne blúzniť.“ zasmial sa James. „A čo Lily?“
„No, bola tu, ale povedali sme jej, že si musel zjesť niečo z čoho ti bolo zle,“ uškrnul sa Lupin,
„ale nie som si istý, či nám uverila, takže zajtra by si mal ísť za ňou.“
„Ach, áno. Zajtra.“ James sa zamračil.
„Dobre, ale už by sme mali ísť spať,“ zívol Sirius, „bol to dlhý deň.“
„Súhlasím s Tichošľapom,“ povedal Lupin, „a okrem toho zajtra bude asi spln.“
James sa uškrnul. „Ach, jasné. Tak, ideme spať. Dobrú noc.“
„Dobrú ...“ povedal Lupin.
„Brú noc...“ Sirius už zaspával.
Len Peter nevedel zaspať. Myslel na to, ako ho James nazval zradcom. A na zajtrajší spln.
Neznášal to. 

záškodníci v prvom ročníku:)
Obrazek
                                     5. KAPITOLA

                                     SPOMIENKY

Peter na druhý deň ledva vstal. Nevedel totiž dlho zaspať, aj keď jeho priatelia zaspali okamžite ako si ľahli.
Peter nemohol. Dlho premýšľal, prečo ho James nazval zradcom. Veď on nikomu nič nepovedal.
Peter nebol múdry, ale občas počúval profesorov. A počúval aj Slughorna. Vedel, že WISH AMITY je vždy spoľahlivý a je jedno, či je v tekvicovom džúse alebo v ďatelinovom pive.
Je možné, že niekedy zradí Jamesa? Ale ako by mohol? A potom si spomenul, ako James hovoril o Snapovi. Že je priateľ.
Rozbolela ho hlava.
„Ó, bože, a dnes ešte spln.“ hovoril si.
Neznášal spln. Od druhej triedy. A možno už oveľa skôr. Nepamätal si, odkedy to vie. Na tom nezáležalo.
Bolo to niekedy v druhom ročníku. Už rok sa priatelil s Jamesom, Siriusom a Lupinom. Lupin vtedy raz do mesiaca chýbal. Vymýšľal si rôzne výhovorky. Že má chorú mamu. Potom musel ísť zase kvôli niečomu domov. A každý mesiac na dva dni zmizol. Potom sa vrátil. Chudší a bledší ako zvyčajne. S kruhmi pod očami. Neverili jeho výhovorkám. Snažili sa vypátrať pravdu. A raz sa im to podarilo. Lupin bol vlkolak.
Bál sa im to povedať. Bál sa, že keď zistia pravdu, opustia ho. Ale oni to neurobili. Urobili preňho najkrajšiu vec v živote.
Stali sa animágmi.
Petrovi to trvalo dlhšie. Nebol taký šikovný ako James so Siriusom. Ale nakoniec sa mu to podarilo. Premieňal sa na potkana. James na jeleňa a Sirius na veľkého čierneho psa.
Predtým chodil Lupin cez Zúrivú vŕbu do domu, ktorý bol v Rokwile.
Ľudia ho nazvali Škriekajúca búda a mysleli si, že tam straší. Ale to bol len Lupin premenený na vlkolaka. No odvtedy, čo sa James, Sirius a Peter stali animágmi, sa každý večer vykradli pod Jamesovým neviditeľným plášťom z hradu. Keďže sa James a Sirius premieňali na veľké zvieratá, dokázali udržať vlkolaka pod kontrolou. Ale Peter sa bál. Bol len malý potkan a bál sa Lupina. Každý mesiac behali po areáli školy a úžasne sa na tom zabávali. Peter nechcel, aby si jeho priatelia mysleli, že je strachopud, tak chodil s nimi, hoci by najradšej zostal v posteli. A tak vznikli aj ich prezývky. James bol Paroháč, Sirius Tichošľap, Lupin bol Námesačník a malý Peter, Červochvost.
Peter sa vždy čudoval tomu, že sa s ním Lupin, Sirius a James priatelia. Bol malý, tučný a dovtedy mu každý robil zle.
Ale keď sa spriatelil s nimi, nikto si ho už nedovolil ani postrčiť. Aj keď sa k nemu niekedy správali ako k hlupákovi, najmä Sirius a James, bol rád, že sú jeho priatelia.
Boli silnejší, múdrejší a hlavne – obľúbení...
„Peter...PETER!“ Siriusov hlas ho vrátil do reality.
Práve obedovali.
Pozrel sa na Siriusa. „Čo sa deje?“
„Práve sme preberali náš plán na večer. Pýtal som sa, či všetci súhlasia.
„Ach, plán...hm...môžeš ho zopakovať? Zamyslel som sa.“
„Zamyslel?“ uškrnul sa James.
„James nechaj ho.“ zamiešal sa Lupin, „samozrejme, že ho zopakujeme.“ Lupin sa pozrel na Siriusa.
„Ehm, ehm.“ Sirius si odkašľal, „dnes pôjdeme do Rokwilu!“
„ČOO???“ opýtal sa Peter a vyzeral veľmi zdesene.
„Nebude to úžasné?“ povedal James nadšene, „so Záškodníckou mapou nemusíme byť len v Rokforte.“
„Och, áno. Úžasné.“ povedal Peter, no neznelo to veľmi nadšene. No nikto tomu nevenoval veľkú pozornosť, pretože práve vtedy...
„JAMES POTTER!“ Bola to Lily.
„Tak...my asi pôjdeme.“ povedal Sirius a spolu s Lupinom a Petrom sa pobrali preč.
James tam zostal sám. Pozeral na Lily, ktorá sa k nemu blížila. Hoci bola veľmi nahnevaná, aj tak sa mu páčila. Páčila sa mu od prvého dňa, ako ju spoznal.
Keď mal 11 rokov, prišiel mu list z Rokfortu. Veľmi sa tešil. Keď nadišiel ten deň, rodičia ho zaviezli na nástupište 9 a trištvrte. Rozlúčil sa s nimi a išiel si pohľadať kupé.
Takmer všetky boli plné, ale našiel jedno, v ktorom sedel len jeden chalan. Vošiel dnu.
„Ahoj.“ pozdravil ho James.
Chlapec naňho pozrel. Mal dlhé vlasy a vyzeral dosť smutne.
„Ahoj.“
„Môžem si prisadnúť? Ostatné sú už plné.“
„Jasné, sadni si.“ James si sadol a predstavil sa.
„Ja som James. James Potter.“
„Sirius Black, teší ma.“ Sirius mu podal ruku a prvýkrát sa usmial. Odvtedy boli stále spolu. Na tú prvú cestu nikdy nezabudne. So Siriusom si hneď našli spoločnú reč. Keď okolo obeda prišla pani s vozíkom, nakúpili si plno sladkostí. Poobede sa išli prejsť po vlaku.
A vtedy ju zbadal. Mala krásne červené vlasy a nádherné zelené oči,
Odvtedy na ňu nemohol zabudnúť.
A teraz pred ním stála, o 6 rokov staršia a z jej nádherných zelených očí jej sršali iskry hnevu.
„Ahoj Lily, ako sa máš?“ snažil sa, aby jeho hlas znel nenútene.
„Ako sa mám? Tak ty si prídeš za mnou, chceš sa udobriť, potom si zmizneš, nájdem ťa s tvojou bandou v izbe ako zvraciaš a ty sa ma po tom všetkom spýtaš, ako sa mám?!“
Teraz sa na nich už všetci pozerali.
„Lily ja ti to vysvetlím. Poďme, ale odtiaľto.“ Chytil ju za ruku a viedol ju preč z Veľkej siene. Rozhodol sa, že jej povie všetko. O Lupinovi, o Záškodníckej mape, aj o...WISH AMITY. Len ešte nevedel ako.

Snape videl, ako James a Lily vychádzajú z Veľkej siene. Nemohol si pomôcť. Musí vedieť, čo tí dvaja spolu majú.

Obrazek                                6. KAPITOLA

                                     ĽÚBIM ŤA

James ju viedol po chodbe a hľadal prázdnu triedu. Pritom celý čas rozmýšľal, ako začne. Vôbec si nevedel predstaviť, ako Lily zareaguje... Určite bude veľmi naštvaná...
„Ale,“ pomyslel si, „dlhšie to už tajiť nemôžem. Musím jej to povedať!“
Rozhodol sa, že sa zmení, už vtedy, keď vypil ten elixír...to nikomu nepovedal...čo všetko videl...
Konečne našiel triedu. Lily celý ten čas mlčala. Vošli dnu a James zatvoril dvere.

Ani jeden z nich si nevšimol chudú postavu, zakrádajúcu sa pomedzi brnenia.

„No tak začni!“ vyzvala Lily Jamesa.
Pozrel na ňu. „Kým sa dostanem až k tomu, čo mi bolo včera, musím ti povedať veľa iných vecí. Rozhodol som sa, že ti poviem všetko. Ale najskôr mi musíš sľúbiť, že to nikomu neprezradíš. Ani tvojim kamarátkam. Ja ti verím, Lily.“
Ešte stále bola nahnevaná, ale nemohla si nevšimnúť Jamesovu vážnu tvár a naliehavosť v jeho hlase. Videla, že mu na tom záleží. Že mu na NEJ záleží...
„Dobre. Sľubujem, že nikomu nič nepoviem. Ale ty mi povieš všetko!“
James sa zhlboka nadýchol.
„Fajn. Tak teda všetko. Začnem od seba a Siriusa. Dobre vieš, že sme kamaráti od prvej triedy. Spoznali sme sa v Rokfortskom exprese. Už vtedy som si všimol, že so Siriusom nie je niečo v poriadku. Bol nejaký smutný. Nakoniec som sa dozvedel, že jeho rodina je so Siriusom nespokojná a Sirius ich...no...doslova nenávidí. Nikdy som to nechápal. Nevedel som si ani len predstaviť, že ja by som mal taký vzťah so svojimi rodičmi.
No, keď som spoznal jeho brata Regulusa...všetko som pochopil. Sirius mi povedal, že všetci z jeho rodiny boli v Slizoline. Ale on nie. On sa dostal do Chrabromilu. A bol na to hrdý. No jeho rodina sa zaňho ešte viac hanbila. Od 12 rokov chodí Sirius na Vianoce k nám a aj na všetky sviatky. No a teraz sa chystá kúpiť si dom. Jeho strýko mu zanechal nejaké peniaze.“
James sa odmlčal a pozrel sa na Lily.
„Dobre, ale stále nechápem, čo to má spoločné so včerajškom.“ povedala.
„Povedal som, že ti poviem všetko. To, čo sa stalo včera, to kam sa každý mesiac vyparí Lupin...to všetko spolu súvisí.“
„Ty vieš kam chodí Remus? Veď som sa ťa to pýtala aspoň tisíckrát! Vždy si mi povedal, že nevieš alebo si ma odbil nejakou tvojou hlúpou poznámkou!“
„Lily, ty dobre vieš, ako mi na tebe záleží. Keby som mohol, povedal by som ti to už vtedy. Stále si nie som istý, či ti to mám povedať. Ja...neviem, ako zareaguješ. Bojím sa o Remusa. A bojím sa aj o nás dvoch. Aby som to všetko zase nepokazil. Ale verím ti a dúfam, že to, čo si mi sľúbila, dodržíš.“
Pozrel na ňu. Lily prikývla.
„Dobre, tak budem pokračovať. Takže so Siriusom sme boli spolu od prvého dňa. Triediaci klobúk nás oboch zaradil do Chrabomilu. Boli sme aj v jednej spálni, no a tam sme sa spoznali s Remusom a Petrom. Hneď sme sa spriatelili. Odvtedy, ako iste vieš, sme boli známi ako Záškodníci. Vlastne, Záškodníci sme boli ja a Sirius. Remus bol vždy rozumný, on nás od tých výtržností skôr odhováral. No a Peter bol vždy strachopud.
Keď sme sa lepšie spoznali, všimli sme si, že Remus sa raz za mesiac niekam vyparil.
Aj sme sa ho pýtali, čo sa deje. No vždy nám povedal, že má chorú mamu. Samozrejme sme mu neverili a keďže nám nechcel povedať pravdu, tak sme sa rozhodli, že si ju zistíme. Asi po dvoch mesiacoch sme na to prišli.“ James sa na chvíľu odmlčal a pozrel sa von oknom.
Spomínal na ten deň. Na deň, kedy sa dozvedeli, čo sa skrýva za Lupinovými výletmi. Ani si neuvedomil, že ho Lily drží za ruku.

Snape stál za dverami triedy, v ktorej sa James s Lily rozprávali. Vedel, že teraz sa to dozvie. Už dávno chcel vedieť kam chodí Lupin. A teraz má šancu zistiť to. Cez poodchýlené dvere sa pozeral na tých dvoch. Videl, ako Lily chytila Jamesa za ruku. Lomcoval ním hnev. Ale musí vydržať. Dozvie sa, čo chce vedieť a potom...

James sa nadýchol, pozrel na Lily a pokračoval.
„Lily, Remus je...je...vlkolak.“
Liline zelené oči sa rozšírili. Myslela si to už dávno. Všetko tomu nasvedčovalo. Remus odišiel raz za mesiac, vždy počas splnu. Ale nemohla, nechcela tomu uveriť.
„Nie..“ zašepkala.
James na ňu smutne hľadel.
„Áno. Remus si myslel, že keď sme to zistili, prestaneme sa s ním priateliť. Ale nás to ani nenapadlo. Odvtedy sme každý deň cvičili a snažili sme sa stať...animágmi.
„Ale veď to sa vám nemohlo podariť!“ Lily pozerala na Jamesa a ten sa po dlhom čase konečne usmial.
„Pochybuješ o nás? So Siriusom sme to zvládli za rok. Petrovi to trvalo trošku dlhšie. Ale nakoniec sme sa všetci dokázali premeniť na nejaké zviera a odvtedy chodíme každý mesiac s Lupinom. Ja a Sirius sme dosť veľké zvieratá a dokážeme udržať vlkolaka pod kontrolou.“
„Ale...nie je to nebezpečné? Vie o tom niekto?“
„Myslíme si, že o tom nevie dokonca ani Dumbledore. Inak by nás asi dávno zavolal k sebe.“
„Takže Remus je vlkolak. Myslela som si to už dávno, no nechcela som tomu veriť.“
James sa na ňu zahľadel. Nevyzerala vystrašene...skôr...bola prekvapená. Áno, ale rozhodne nie vystrašená.
„Lily, sľúbila si, že nikomu nič nepovieš. A ja ti dôverujem. Preto som ti to povedal. Rema by to zničilo, keby sa o tom dozvedeli decká v škole. On vie, že tebe to poviem a aj on ti verí. Ale stále sa bojí. Bojí sa, že ho odsúdiš, ako väčšina ľudí...“
„James, ty ma poznáš! Vieš, že by som nespravila nič, čo by Remusovi ublížilo! A ani nič, čo by ublížilo...tebe.“ Lily sklopila zrak.
Tak predsa jej na ňom záleží! James sa na ňu usmial, no vtom si spomenul...wish amity!
„Lily, vieš, že by som ti nikdy neublížil...ani by som nikdy nedovolil, aby niekto ublížil tebe.
Ale...musím ti ešte niečo povedať. Sľúbiš mi, že sa nenahneváš?“
Lili na neho pozerala. Vedela, áno už dlho vedela, že sa Jamesovi páči. Ale pokiaľ bol taký arogantný a samoľúby a pred každým sa predvádzal, ani jej na um nezišlo, aby s ním niečo mala! Ale teraz...nevedela prečo, nevedela, čo ho k tomu prinútilo, ale zmenil sa. Nechcela to pokaziť.
„Dobre James. Sľubujem, že sa nenahnevám.“
James si vydýchol, ale stále si nebol istý. Ktovie ako to prijme. Ale keď už začal, musí pokračovať.
„Vieš, ako sme nedávno robili ten elixír, WISH AMITY?“
„Jasné spomínam si! Takú hodinu som ešte nezažila!...“
„No, a ja som vtedy dostal taký nápad...vieš, ja som strašne chcel, aby si ku mne cítila to, čo ja k tebe...alebo, aby si bola aspoň moja kamarátka.“
James sa na ňu pozrel. Vedel, že Lily už asi vie, čo sa stalo.
„James! Ty si mi chcel dať ten elixír?!“ Lily bola znova nahnevaná.
„Ja...áno, ale nakoniec si ho nevypila. Vypil som ho ja. To preto mi bolo tak zle.“
„Takže to všetko, že si sa chcel udobriť a neviem, čo ešte, TO VŠETKO BOLA LEN HRA?!“
Lily od zlosti kričala. Slzy mala na krajíčku.
„Nie, Lily, samozrejme, že nie. Stále ťa mám rád, len som nevedel, ako mám dokázať, aby si aj ty mňa mala rada. Myslel som si, že pomocou toho elixíru si uvedomíš, ako ma ľúbiš. Pochop ma, ešte nikdy som nikoho neľúbil tak ako teba!“
James bol zúfalý. Nechcel ju stratiť! Nie teraz!
Lily nič krajšie v živote nepočula. Áno, bola na neho nahnevaná, ale...urobil to z lásky. Musí mu dať šancu. Pomaly sa upokojovala.
„James, na to, aby som ťa ľúbila, nepotrebujem žiadne elixíry! Ja...ľúbim ťa!“
tak, a bolo to vonku! Konečne to povedala!
James nemohol uveriť vlastným ušiam! Tak predsa!
Už dlhšie na nič nečakal a pribehol k nej. Objal ju okolo pása a...pobozkal ju!
Lily sa podlomili kolená. Bol to ten najkrajší bozk aký v živote dostala! Bozk, na ktorý čakala tak dlho.
"Ľúbim ťa, James Potter!"

Snape sa na to už nemohol pozerať. Zvieral päste tak silno, že sa mu nechty zarývali do dlane. Pocítil, ako mu po ruke steká pramienok krvi. To si Potter odskáče! Severus počul všetko, čo počuť chcel. A už vedel, čo podnikne...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Penké a romantické

(Veroniqa7, 31. 1. 2009 14:18)

Jééj, velmi pekné, a dúfam, že čoskoro bude ďalšia kapča.

foaly

(Ajuska, 20. 5. 2008 16:31)

Áno, bolo a aj je to na HP.sk...:)...ďalšia kapitola je už skoro dokončená, len v poslednom čase ma teta múza nejako nenavśtevuje...:)

sa mi to zdá známe :D

(foaly, 19. 5. 2008 21:38)

Že to bolo vo FanFiction na harrypotter.sk? :D Už som to čítala (: Len už dlho nebola nová kapitola (:

Cassie

(Ajuška, 4. 5. 2008 11:53)

Ahoj,
no už sa pracuje na ďalšej kapitole...len nejaké menšie úpravy musím spraviť a už tu bude. Som rada, že sa Ti tá poviedka tak páči. Dúfam, že Ťa ďalšou kapitolou nesklamem...:D:D:D:D

Haloo

(Cassie, 3. 5. 2008 21:08)

Baby kedy už bude dalšia kapitoluška? Už sa neviem dočkať:D

Evelyn

(Nixa, 2. 5. 2008 16:29)

Ahoj, heh, to nás teší! snáď ťa potešíme, že už sa píše ďalšia kapitolka:) Tak skús vydržať:)
Nixa

dva krat

(evelyn, 2. 5. 2008 14:52)

jaj strasne sa mi paci vasa poviedka(mam ju precitanu 2krat

Eunike

(Nixa, 1. 5. 2008 19:08)

Ahojky, ďakujeme za chválu, aj nám sa tvoje poviedky hrozne páčia, už len koli tomu že nerozoberáš otrepané témy a vymýšlaš niečo nové. Ja a Ajuška sa s tvojim blogom veľmi rady spriatelíme:)

WOW

(Eunike (prekliate-poviedky.blog.cz), 1. 5. 2008 17:23)

Mno tak toto je fakt pekné xD
Možno by si mala začať toho písať aj viac, bola by škoda mrhať takým talentom xD

PS: nechceš sa spriateliť?

Helpinghand

(Nixa, 1. 5. 2008 15:07)

Ahoj! Ďakujeme za komentík a hlavne za rady. Ešte sme sa len začali rozbiehať, ale veríme, že časom to bude lepšie.:) Čo sa týka poviedok, ak si čítala novinky, je tam načrtnutá aj nová, ktorá bude hlavne o Siriusovi, ale aj o ostatných záškodníkoch. Zatiaľ prifáme ďalšie kapitolky a potom by sme si chceli urobiť nejakú reklamu, aby sa o nás vedelo viac. Ešte raz vďaka a maj sa pekne:) Nixa

helpinghand

(Jana/HH, 30. 4. 2008 14:14)

Ahoj dievčatá,
V prvom rade Vám chcem pogratulovať k rozhodnutiu obohatiť FF scénu novými poviedkami z čias „Záškodníkov“. Vaša poviedka ma upútala tým, že som sa konečne dopracovala k poviedke, kde nemusím krútiť hlavou nad neznalosťou pravopisu a gramatiky. – Super, ponechajte si tento dobrý zvyk! – Tiež sa mi páči, že zachovávate charakter postáv. Doporučila by som Vám sústrediť sa na stavbu viet ktorú používate, trochu sa pohrajte so slovíčkami, náš jazyk ponúka toľko možností tak nešetrite písmenkami. „Bol studený, mrazivý večer, severný vietor sa pohrával so snehovými vločkami ktoré tancovali vo svetlách okien Rokfortského hradu. Lily mala oblečený dlhý ,čierny kabát a šál vo farbách chrabromilu a klobúk na hlave zrazený hlboko do čela ..... opis je dôležitý aby ste navodili čitateľovi tú správnu atmosféru.
Téma „Lily a James“ ako aj „Záškodníci“ je naozaj veľmi populárna a často využívaná autormi FF konkrétne s témou ktorú ste si Vy vybrali sa stretávame takmer denne. Skúste si preto načrtnúť nejaké nové záškodnícke dobrodružstvo kde sa primotá Lily aby ste neopakovali stále dookola to čo už vieme. Verím že sa Vám podarí rozvinúť Vašu fantáziu a držím palce pri ďalšej tvorbe :-)

Bombaa

(Maťka, 27. 4. 2008 19:28)

Juuuj fakt krásne, kedy bude ďalšia kapča?:D

super!

(evelyn, 27. 4. 2008 19:10)

bolo to perfektne ... tesim sa na dalsie!!!

;-)

(wolfinkaa, 27. 4. 2008 18:51)

je to veľmi zaujímavé, samotná dejová línia sa mi veľmi páči, len by som ešte trošku popracovala na niektorých vetách...len píš a časom to bude úplne perfektné ;-)