Jdi na obsah Jdi na menu
 


Navždy spolu 4

27. 7. 2008

                                               4.kapitola

                                       Nenávidím ťa!

 

 

 

„Alice prečo si mu povedala o tom ,čo mi povedal Nigel?“

„Ale kašli už na to, pozri sa na slizolinský stôl, Siriusov brat od teba už dobrých desať minút nevie odtrhnúť zrak.“  Prestala som sa venovať svojej večery a naozaj. Regulus Black na mňa zízal, no ako náhle zbadal, že som si ho všimla venoval sa opäť radšej svojej rybe.

„No, zdá sa, že mladší trtko Black sa nám zaľúbil.“ Skonštatovala Alice akoby nič.

„Ale prosím ťa Al, netrep hovadiny.“

„A čo keby aj? Na tom nie je nič zlé...“ Poznamenala Lilly a pichala vidličkou do svojej večere.

„Dobre baby, ukončime túto tému a poďme hore.“ Hodila som do seba zvyšok palaciniek a konečne sme išli do klubovni.

„Celkom zaujímavá predstava...ty a Regulus Black..“ Alice sa od tej témy nechcela odtrhnúť ani cestou po schodoch.

„Odmietam sa k tomu vyjadrovať takže ticho.“

„Fajn, fajn, ako chceš.“

Keď sme po úmornej ceste po schodoch konečne prišli do klubovne Lilly sa rozhodla, že nám vytrhne myšlienky o Regulusovi tou najúčinnejšou prácou.

„Mali by sme si urobiť úlohy.“

„Čo si sa zbláznila Lilly? Ja mám predsa zajtra voľný deň! Môžem si tie úlohy opísať zajtra od vás, kým vy budete na vyučovaní.“ Bránila som sa.

„No, to už ťa vidím ako sa ty zajtra budeš učiť. Celý deň budeš pobehovať po izbe ako strelená a budeš vyhadzovať všetky skrine lebo zasa nebudeš vedieť čo si oblečieš na večierok.“

„Na aký večierok? Niečo mi ušlo?“ Pripojila sa Alice.

„Ale, len ďalšia záškodnícka párty. Sirius oslavuje svoj návrat medzi ľudí a ak usporiadali s ostatnými žúr.“

„Čože? A to mi poviete teraz? A čo si oblečiem? Pre Merlina!“

„Vidíš Lilly? A to si povedala že ja budem hysterčiť. Keby mi to nepripomeniš, ani si na to nespomeniem.“

„Dobre, kašlite na to..ide o tom že aspoň to budeš mať už za sebou a nebudeš toľko meškať Nicky.“

„OMM, neznášam keď máš pravdu.“

„Tak fajn idem hore pre pár vecí.“ Oznámila nám a už jej nebolo.

„Ona je tou školou posadnutá, ja to hovorím už dávno!“ Pošepkala mi Al a obe sme sa rozosmiali. Pár sekúnd na to a Lilly už bola späť a náruč mala plnú pergamenov a kníh.

„No a že pár vecí.“ Zahundrala som.

„Hovorila si niečo Nicolle?“

„Ale nič, nič Lilly.“

„Už som si myslela že sa ti niečo nepozdáva. Náhodou, vzdelanie je veľmi dôležité pre náš budúci život.“

„Ale dobre Lilly nemel už a pusťme sa do toho.“ Zrušila ju Alice.

Po dobre hodine už som na to nemala nervy.

„Ja už končím! Vážne na to nemám nervy!“

„Ale vydrž už iba nakreslíme Agapúniu pre Sproutovú a Lilly si preloží nejaké runy.“ Nakresliť Agapúniu pre mňa nebol veľký problém, keďže som veľmi rada kreslila. O desať minút som to mala hotové  Lilly znova utekala do spálni zaniesť všetky naše veci. Keď sa vrátila, my už sme boli rozvalené ako prasatá na gauči pred kozubom.

„Sladký odpočinok.“ Rozplývala sa Alice.

„Ty odpočívaš stále. Povedz Nicky ako si dnes zaspala na dejinách mágie..“

„Už zase?“ Ja a Alice sme na dejinách zaspávali odjakživa.

„Ale veď počúvať o vojnách medzi tými šibnutými banší a vílami baví iba biflošov!“

„Náhodou mňa to baví! Zato som bifloška?“ Osopila sa Lilly.

„Ja som to tak nemyslela.. Aha kto prišiel...“

„Záškodníci? Nič lepšie sa nemohlo stať...“

„Ako neznášam ten Blackov výraz ,,a teraz buďte zo mňa všetci hotový,,.“

„No tak sa neotáčaj Nick, lebo ten výraz má práve teraz.“

„Lenže asi si neuvedomujete, že hotový sú z neho všetci okrem nás troch.“ Pokojne skonštatovala Lilly.

„Fajn, ja už to tu nevydržím, poďme hore... Je mi z neho zle!“ Vyhlásila som a pobrali sme sa hore schodmi do dievčenských internátov. Zrazu ma niekto chytil za stehno.

„Poč....“ Nestihol dotyčný odpovedať lebo som mu spak ruky vrazila. Až neskoro som si uvedomila, že osoba, ktorá sa ma pokúšala zastaviť a práve teraz si utierala krvácajúci nos, nebol nikto iný, ako Sirius Black. /A do prdele!/ Zahrešila som v duchu keď som ho uvidela ako sa opiera o stenu a drží si nos. No a čo, nemal sa ma čo dotýkať....

„No Tichošľap, Nick ti zas ukázala čo je za šelmu.“ Rehotal sa James, no po chvíli sa ozvalo ďalšie ,,PRASK,, a na zemi skončil aj James. Ani som nemusela rozmýšľať nad tým kto to má na svedomí.

„Lilly, ty si divoška!“ Rehotala sa Alice. Lilly nasadila výraz akože: čo ste si mysleli, že som nejaké béčko?,, a kútiky na ústach sa dvíhali aj Remusovi. Po chvíli sa už neudržal ani on a začal sa smiať s nami. Celá klubovňa na nás pozerala ako na nejaké dinosaury v zoo. Petigrew celý mimo z toho, že sa na nás upriamila pozornosť sa začal krochkavo smiať, aj keď chudák nechápal o čo ide.

,,PRASK!,, Ozvala sa rana ako keď na zem dupne uhorský chvostorožec.

PODOTKLAZmätená som sa otočila a všimla som si Petigrewa ako sa váľa na zemi a nepríčetne gúľa očami ako keby mal nedostatok cukru. Nad ním stála Alice a šúchala si hánku.

„No.. tak viete...aj ja som si to chcela vyskúšať. A na Remusa so nemala dôvod!“ Zvolala ospravedlňujúcim tónom. Všetky tri sme sa rozosmiali a utekali sme hore do spálni, zatiaľ čo sme na svojich chrbtoch cítili pohľady všetkých prítomných v klubovni. Vážne som nechápala ako také útle žieňa ako je Al, dokázalo zložiť prasa ako je Petigrew.

„Tak toto bolo svetové!“ Vytešovala sa Lilly len čo sa na našej spálni zavreli dvere a os smiechom sme sa hodili na postele.

„No...ja sa stavím že tá ruka mi do rána opuchne.“ Začala hundrať Alice.

„No a čo, aj tak to stálo za to! Ale ja som nevedela, že je to Black..“

„Zmenilo by sa niečo na situácii?“

„No... ani nie, máte pravdu.“ Uškrnula som sa.

„Och, lepšie nám už ani nemôže byť!“ Rozplývala sa Alice a zasnene hľadela na strop.

„Stavíte sa? Náhodou, ja viem čo nám chýba k absolútnej pohode!“ Vyhlásila som spokojne.

„Myslíš na to, na čo myslím aj ja?“ Zvolala Alice a v momente sa postavila.

„Ešte vás to neprešlo?“ Prekrútila očami Lill.

„Ale prosím ťa, minulý rok ti to nevadilo!“

„No áno, ale predsa už sme staršie, mali by sme o seba viac dbať...“

„Ako chceš, k ničomu ťa nútiť nebudeme! Ja sa postarám o to čo vždy a ty Nick, o tvoju časť.“ Vyhlásila Alice a zaraz lúskla prstami. Sekundu na to, sa pred nami zjavilo malé stvorenie v bielučkej utierke a s veľkými modrými očiskami.

„Slečna si želať?“ Zapišťalo tenkým hláskom a uklonilo sa.

„Ahoj Daisy, prinesieš nám prosím ťa tri šálky kávy? Ako vždy.“ Prihovorila sa Alice rokfortskému domácemu škriatkovi. Daisy sao nás osobne stará, o dkedy sme začali chodiť tajne do kuchyne. Alice si ju veľmi obľúbila.

„Isteže slečna, Daisy byť o chíľku tu.“ Zapišťala a už jej nebolo. Ani nie o minútu sa vrátila s podnosom na ktorom sa chveli tri šálky pariacej sa kávy.

„Ešte niečo si slečny želať?“

„Nie, Daisy, ďakujeme! Dobrú noc.“ Po tichom ,,puk,, znova zmizla.

„No čo, ešte stále si si to nerozmyslela?“ Žmurkla som na Lill a z pod postele som vytiahla báliček cigariet.

„Magiccigy!“ Natešene zvolala Alice a Lilly sa rozžiarili oči. Po malom váhaní si z balíčka predsa len potiahla.

„Hej, ktorá máte zaplatovač?“ Opýtala som sa.

„Zapla čo?“

„Kde zapli?“

„Pre Merlina, zapaľovač som myslela.“

„Aha, ja mám.“ Povedala Al a už nám aj podpaľovala cigarety. Bol to taký náš malý rituál. Vždy sme sa rozvalili na moju posteľ, popíjali sme kávičku a pri cigaretke preberali najnovšie klebety. Ženské...

„Viete si teraz predstaviť, že by prišla zástupkyňa a načapala ná ako fajčíme?“

„No to si radšej ani predstaviť nechcem.“

„Veru, ani ja. Zožrala by nás.“

„Podľa mňa to už nejak preháňa. Tvári sa ako keby bola riaditeľka. Pritom ten to má úplne na háku.“

„Asi tak nejak...nevyzerá tak trochu ako buldoček? Tá ovisnutá koža...“

„Ale Miny nie je zlá, len jej záleží na škole a aby mala dobrú povesť.“ Zastávala si ju Lill.

„Nuž, každý tomu inak hovorí. Ja to nazývam diktatúra!“

 Keď sa Lilly už nejak moc rozbehla, ťahala už asi šiestu cigaretu po sebe a začala sa mierne kymácať, rozhodli sme sa, že je najvyšší čas náš klebetník ukončiť.

„No dobre baby, končíme. Umyť nohy a do postele!“ Vyhlásila Alice, na čo sme sa rozosmiali.

„No takáto keď budeš aj k Frankovi, tak ho ľutujem!“ Uškrnula sa Lill.

„Ale nie, to je môj malý gumi maci, môj zemiakový pampúšik, moja ľavá noha...“ Šušlala Alice a pritom objímala môj vankúš.

„Ľavá noha? Eh.. no originálne!“ Rozosmiala som sa.

„To nie je vtipné.“ Nadurdila sa Al a urazene našpúlila pusu.

„No dobre, my ťa chápeme moja fúzatá, ale teraz by ste sa vážne mohli vyteperiť z môjho lehára a ísť spať. Je dosť hodín a ráno vstávate.... TE TE TE, nie me, takže si uvedomte. Keby nejdete ráno na vyučovanie, pre mňa za mňa môžeme  preberať Alicinu ľavú nohu až do rána, ale vážne by ste sa mali vyspať.“

„No, jo...dobrú kočky.“

„Dobrú!“ Odzdravili sme s Lilly dvojhlasne. O desať už minút v našej spálni vládlo len hrobové ticho.

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

„Alice, ja nejdem na vyučovanie...Nechaj ma spať....“ Aspoň

 že Alice ma budí jemne. Milujem hladkanie po tvári. Žiadne drastické budíčky.

„Pre Merlinove chlpy! Aaaaaa!“

„Čo je?“ Ochrápane som otvorila oči. Nad mojou posteľou stál Regulus Black.  Akoby mu vôbec nevadili Alicine výkriky. Pomaly sa vzďaľoval až nakoniec...vyskočil cez okno.

„To..to..to čo akože malo byť?“ Vyvaľovala oči Lilly.

„On...ako sa sem dostal?“ Nechápala som. Rýchlo sme utekali k oknu.

„No, tak to nám mohlo byť jasné. Na metle! Keďže my jediné si asi nechávame cez noc otvorené okno. Nemal to vôbec zložité.“ Mudrovala Lilly.

„Ale čo tu chcel?“

„No,,, tak porozmýšľajme...hmm...že by kvôli tebe?“ Prehodila sarkasticky Alice.

„Do prdele, ale čo to malo znamenať? Jednoducho si sem príde, ošaháva ma tu a vôbec mu nevadí že našim krikom zobudí polovicu Chrabromilu???“

„No tak asi nie, veď si videla že keď Al začala škriekať vôbec sa nezľakol a stále tu bol. Akoby čakal kým ho uvidíš alebo ja neviem...“

„Je viac ako isté, že po tebe ide Nicky, tak si dávaj pozor. Síce treba uznať že je chutný....“ Zamýšľala sa Alice.

„Ale prestaňte už, jednoducho od teraz si v noci zatvárame okná a hotovo.“

„Tak, tak...poďme spať baby.“ Ukončila debatu Lilly.

„Ale....“

„Ticho Alice. Dobrú noc kočky...znova. A dúfam, že dnes v noci naposledy...“

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

Keď som sa ráno zobudila skoro som odpadla. Bolo pól dvanástej!

Ja meškám do školy! Prečo ma tie dve nezobudili? No veď to si s nimi vybavím! Rýchlo som na seba hodila uniformu, umyla som si zuby, nacapila som na seba tapetu a utekala som von z izby. Až keď som našla na dverách prilepený odkaz, aby som Lilly a Alice čakala o jednej v klubovni došlo mi, že dnes mám ešte voľno.

„Ja som teda dobrá krava...“ Zahundrala som sama pre seba a vybrala som sa do klubovni. Na moje nie príliš veľké potešenie sedel v kresle Black. No čo už, zišla som dole.

„Ahoj.“ Pozdravil.

„Čav..eh počuj ja len, sorry za ten včerajšok. To bol reflex.“

„To je okej.“

„No..“

„Si na mňa nahnevaná?“

„Nie, mala by som byť?“

„Ja neviem.“

„No vidíš.“

„Ale si naštvaná, pozri ako sa so mnou bavíš!“

„Nie som.“

„Si si istá?“

„Nie!“

„Čo ti je?“

„Kto ti dal právo starať sa do mňa a Nigela?“

„Ty si na mňa naštvaná kvôli tomu kreténovi?!“

„Kreténovi? Nie je iný ako ty!“

„O čo ti ide? Ja som sa ťa iba zastal!“

„Nikto ťa o to neprosil! Ja si dokážem riešiť svoje veci sama!“

„Mne je to úplne jedno! Ale nejaký chudák si na teba otvárať hubu nebude!“

„Nestaraj sa do toho! Je to moja vec!“

„Budem sa do toho starať, či chceš, alebo nie!“

„Nemáš nijaké právo zasahovať do cudzích vecí! Staraj sa o svoj život!“

„Ty to stále nechápeš? Si taká zaslepená alebo čo??“

„Ahaaa, takže ja som zaslepená, to ty by si mal konečne otvoriť oči a starať sa aj o niečo iné ako o tvoje vlastné záujmy!“

„O čom to hovoríš? Včera som sa staral o teba! A čo zato mám? Len tvoje výčitky!“

„Lebo ja nepotrebujem aby ma niekto bránil“ A ani to nechcem! A už vôbec nie od teba! Máš svoj život tak sa staraj oň a nie o mňa! Koľkokrát ti to mám zopakovať? Nenávidím ťa!“

„Lenže... ty to stále nechápeš? Môj život si ty!“ Kričal na plné ústa. Nevedela som čo mám nato povedať. Srdcervúco som sa rozosmiala.

„Ale prosím ťa, nerob zo seba debila. Klameš sám seba. Ty si nedokázal ľúbiť a ani to nedokážeš. Akurát tak iba sám seba!“ Ešte stále som sa smiala.

„Ty...ani nevieš čo si teraz urobila... Mýlil som sa v tebe.“ Jeho tmavé oči ešte viac stemneli. A čo ma odrovnalo najviac bolo to, čo som v nich videla. Zračilo sa v nich sklamanie. Otočil sa a kráčal ku chlapčenským internátom. Nevedela som čo robiť. Pribehla som k nemu a chytila so ho za ruku.

„Nie, nemýlil.“ Pošepkala som a vtisla som mu bozk na pery. Odtiahol ma od neho a pozrel mi do očí. A čo teraz? Odkopne ma? Čo som to urobila za kravinu!

„Sirius ja...toto...“ Nestihla som dopovedať. Pritiahol ma naspäť k sebe a bozk mi vrátil.  Obyčajný bozk na pery...no to v čo to prerástlo sa nedalo popísať. Pootvorila som ústa a on vkĺzol dnu svojim jazykom. Bola som ako omámená.

Nenávidím ťa Sirius Black, nenávidím!“ Vzdychla som.

„Aj ja ťa nenávidím, Nicolle Wristtnová...“

 Začali sme sa vášnivo bozkávať a pomaly sme cúvali ku schodom do chlapčenských internátov. Na moment sme sa od seba odtrhli a rýchlo sme vybehli do ich izby. Ani poriadne nezatvoril dvere a začalo to znova. Bolo to úplne iné ako s ostatnými chalanmi. Bozkávajúc ma viedol k posteli. Tak toto nie. Vzoprela som sa a on ma

obkročmo zodvihol na seba. Jednou rukou ma držal za zadok, aby som z neho nepadla a druhú mi vložil do vlasov a hral sa s nimi.  Oprel sa o stenu a pomaly sa zosúval nižšie až sme nakoniec skončili na zemi a ja som na ňom obkročmo sedela. Obrátil ma na druhú stranu a ešte stále ma bozkával. Ako sme tam ležali, pomaly sa začal presúvať k môjmu krku. Bolo to také krásne. Cítila som ako sa jeho prsty vkradli pod moju košeľu, Musela som sa začať smiať. Som strašne šteklivá. Zdvihol hlavu, prehodil si vlasy a sladko sa uškrnul.  Pomaly mi rozopínal gombíky na košeli a jazykom sa posúval stále nižšie. Vyzliekla som mu tričko. Jeho ruky začali blúdiť po mojom chrbáte a tak som sa podvihla aby mi mohol rozpnúť podprsenku. Už to skoro bolo keď zrazu....

„Tichošľap!“ Dvere sa otvorili a v nich stáli James, Remus a Petigrew.

„Vy ste debili!“ Vykríkol Sirius a ja som sa rýchlo prevrátila na druhú stranu aby ma nespoznali.

„Prepáč braček, my sme ťa prišli zavolať na obed, nevedeli sme že tu máš nejakú buchtu.“  Uškrnul sa James. No dobre, nechcela som aby ma spoznali, ale mňa predsa nebude nikto nazývať buchtou!

„Ja nie som žiadna buchta!“ Postavila som sa namosúrene. Reakcia bola okamžitá. Všetci traja tam stáli a sánky im padli až dakde na podlahu a Petigrewovi zabehlo.

Ako prvý sa spamätal Remus.

„Ja..eh... Nicky... nemám slov.“

„Ale ja mám! Tichošľap si trieda! Ty si zbalil Nicky Wristtnovú! Tú čo o nej polovica osadenstva Rokfortu môže len snívať!“ James bol z toho očividne celý nadšený.

„A tá druhá ju mala...“ Dokončil Petigrew. Akože za normálnych okolností by som bola v pomykove z toho že povedal druhú súvislú vetu v živote ale o mne nikto nebude hovoriť ako o nejakej kurve!

„Hej! To si ako myslel? Ja som ti akože nejaká šľapka alebo čo? S tými chalanmi s ktorými som chodila, som nemala nič viac ako bozkávanie! Teda no... väčšinou... ale aj tak...Tak si uvedom čo hovoríš lebo ti tú tvoju nenažranú hubu rozrazím tak že do nej nenapcháš ani detskú výživu!“

„Ale nie Nick, nikto o tebe nehovorí že si tá no... štetka. Iba to bol šok. Veď ty si naše srdiečko,“ chlácholil ma James „ a teraz keď ste tuto so Sirim...no to...

a tá postava..och prepáč nehovor to Lilly!“

„Nicky.... ja...neviem čo si mám o tom teraz myslieť.“ Ujal sa reči Remus.

„Ale prestaňte trepať debiliny! Nič si nemáte myslieť...to nič nebolo! Veď ma poznáte!“

„Čo? To nič nebolo? Ako to môžeš povedať po všetkých tých rečiach a tom všetkom!“ Vyletela som na neho.

„Ale Nicky ja som to...“ Snažil sa vysvetľovať.

„Dosť... ako si len mohol..“ Zašepkala som, no dosť hlasne na to, aby počuli. Z rúk mi znova vyžarovalo to podivné svetlo.

„Nicky vážne pre...“

„DOSŤ!!!“ Vykríkla som z plného hrdla a pohybom ruky som ho odhodila do skrine. Do očí sa mi nahrnuli slzy. No to už videli iba James a Remus. Zodvihla som si blúzku, tresla som dverami a utekala som do našej spálne. Keď som preletela cez klubovňu, sedelo tam zopár tretiačok a pozerali po mne s vypleštenými očami. Veď sa ani nečudujem..keď okolo nich prebehne tretiačka v sukni a podprsenke a navyše rozzúrená ako besný hipogrif.

Keď som konečne prišla do spálni zatresla som za sebou dvere a zamkla som sa

a hodila som sa na posteľ.

„AKO SI LEN MOHOL SIRIUS BLACK?! AKO SI MI TO MOHOL UROBIŤ?! NENÁVIDÍM ŤA, NENÁVIDÍM!! PREČO, TAK PREČO SA TO MUSELO STAŤ??!!“ Vzlykala som na plné hrdlo a mlátila som do vankúša najviac ako sa dalo. Ešte nikdy som tak neplakala.

Pomaly som sa začala ukľudňovať, no slzy mi stále tiekli dolu lícami ako priezračné vodopády. Po izbe lietali pierka z vankúša ktorý som zničila, no mne to vôbec nevadilo. Chytila som do ruky prútik.

„Reparo!“ Nechcela som, aby tu bola spúšť keď prídu dievčatá. Utrela som si slzy a ľahla som si na postel. Zrazu sa ozvalo trieskanie na dvere a krik.

„Nicolle? Nicky otvor mi! Ja viem že si tam!“

„Vypadni Black! Počuješ? ZMIZNI!“

„Neodídem pokiaľ mi neotvoríš!“

„Tak to tam asi zhniješ! Vypadni! A nechci ma ešte viac naštvať!“

„Kurva otvor tie posrané dvere! Mne je jedno či ma znova hodíš o skriňu alebo o stenu, ale otvor! OTVOR!“

„Vypadni odtiaľto! Nechcem ťa už vidieť! Ako si to mohol urobiť?! Odíď!! Nenávidím ťa, počuješ? Nenávidím!“

„Milujem ťa, Nicolle Wristtnová...“ No to už som nepočula....

Veď ja sa ti pomstím, Sirius Black, a bude ti to pekelne, pekelne ľúto! To ti prisahám... ešte neviem ako, ale bude to bolieť, prisahám!

Trasúc sa som odomkla dvere a opäť som si ľahla na posteľ. Bola som taká zmätená... Asi o desať minút sa dnu vrútili Alice s Lilly. Odhodili tašky na posteli prišli ku mne a objali ma.

„My...počuli sme čo sa stalo...Remus s Jamesom nám všetko povedali. Aj to, ako si zasa urobila to s tou rukou. A povedali aj to, že Sirius si to zaslúžil.“ Upokojovala ma Alice.

„No, dokonca aj ja som sa kvôli tomu rozprávala s Jamesom! Vidíš? Čudovali sme sa, kde si lebo sme ťa dole čakali asi desať minút no a potom sme stretli záškodníkov a tí nám to všetko povedali. Ale nemôžeš čakať, že to povedia aj pred Siriusom...sú to najlepší priatelia a držia spolu aj keby galeóny padali.“

„Ja viem baby. Ach, som taká rada že vás mám.“

„Sme najlepšie priateľky! Navždy!“

„Navždy.“ Usmiala sa Lilly

Ako sme sa tam tak objímali, otvorili sa dvere a v nich stál Frank.

„Láska?“

„Teraz nie macko...a nabudúce zaklop prosím.“ Frank sa teda zvrtol a odišiel.

„Nebuď k nemu taká,  môžeš byť rada že ho máš. Je milý, pekný, sympatický a ľúbi ťa.“

„Ja viem, ale teraz sme tu s Lilly pre teba. A inak aj tak by ma zaujímalo ako sa podaktorým chalanom podarilo zrušiť kúzlo, ktoré chráni dievčenské internáty pre ich návštevou. A stavím sa, že v tom majú prsty práve záškodníci.“

„A kto iný? Oni vždy vymyslia nejakú vilomeninu.“ Lilly ani nedopodovedala a už sa otvorili dvere znova a v nich stáli záškodníci.

„Prečo si mi to nepovedala?!“ Zahučal na mňa Black.

„Už prestaňte! Čo to má do riti znamenať? Ste ako neandertálci! Každý si len príde a rozrazí dvere akoby nič! A v tých lepších prípadoch príde, rozrazí dvere a keď už je v polovici izby sa opýta či môže! Sa už uvedomte! Aaa!“ Vykrikovala Alice na plné hrdlo a rozhadzovala rukami ako bláznivý hipogrif. Keby nemám takú na nič náladu, poriadne by som sa na nej zasmiala. Vyzerala poriadne komicky.

„Čo som ti akože nepovedala?!“

„Že tu bol v noci môj brat!“

„No a čo keď tu bol? Čo teba do toho?“

„Čo mňa do toho? Je to môj brat a je to obyčajný potkan a ty si..“

„Čo som? Ja ti nie som nič! Tak vypadni z izby a nestaraj sa do toho, čo sa deje v NAŠEJ spálni!“

„Budem sa starať! A ten odporný zradca si to ešte vypijie!“

„Daj mi pokoj! Vypadni!“

„Hej, už prestaňte. Chalani, odíďte. Počuli ste Nicolle. Tak prosím choďte preč.“ Povedala pokojne Lilly.

„Tak banda, počuli ste. Evansová zavelila, takže padáme.“ Oznámil James ostatným a žmurkol na Lilly.

„To som rada že ste pochopili.“

„A nepôjdeš so mnou na rande?“

„Nie, Potter! Padaj!“

Dvere sa zatvorili a konečne sme zostali znova samé.

„Už i to lezie na nervy, prisahám že na dvere vylepím tabuľku ,,klop alebo zle dopadneš“. Alebo niečo v tom zmysle.“ Rozčuľovala sa Alice.

„To je už jedno. Ja teraz chcem iba jednu vec, chcem sa pomstiť Blackovi...“

„Ale Nicky, to nie je riešenie! Mali by ste sa porozprávať.“

„Prepáč Lilly, ale teraz som na strane Nicolle. Na neho takéto spôsoby riešení neexistujú. Treba to vyriešiť inak.“

„Ale ako Alice?“

„Nechaj to na mňa. Idem do klubovni. O pól hodinu sa vrátim. Mám plán.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

bude niekedy pokračovanie ?

(Elanor, 1. 3. 2010 21:39)

Ja len by ma to vážne zaujímalo, lebo by som si pokračovanie veľmi rada prečítala...

koment

(lucinda, 31. 12. 2008 0:00)

nie je to trochu unahlene???mnesa zda akokeby tam bolo privela nezrovnalosti.. ked pises o zaskodnikoch tak to moze byt medzi rokom 1980 a vtedy asi mp3neboli predpokladam ale to je taka debilina skor si myslim ze veci maju prilis divy spad ale tesim sa ked pribudne pokracko.. sice netypicke ale bude sranda citat

rychlo pokracko

(BellušQa, 7. 8. 2008 14:03)

och...pls...rychlo pokracko ja uz sa nwm dockat..je tho fakticky najlepsia poveidka co som citala...a tho som ich precitala uz dooost vela...och...ale ryhlo...

brcko

(jully, 31. 7. 2008 1:59)

a kde je pokracovanie??? domkaaa|!!!

no konečne!!!:)))

(Evelyn, 27. 7. 2008 21:19)

ale myslím,že to čakanie stálo zato.bolo to úplne perfekné!!!!

...

(Sandra, 27. 7. 2008 19:53)

Vážne super to je=)a ten lístok na dvere máš z lyžáku,že??hehe....veľmi pekné,cmuuuk