Jdi na obsah Jdi na menu
 


Navždy spolu 3

21. 5. 2008

                                    3.Nemocničné voľno

 

„Lilly, prines mi okno, chcem sa pozrieť do záhrady...“

„Hahahaha!“

„Čo, čo sa stalo? Koho zabilo?“ Strhla som sa zo spánku. „Čo je Black, čo sa rehoceš?“

„No, nesmial by som sa, keby si práve neprosila Lilly, aby ti priniesla okno.! Zasmial sa.

„Čo? Ale...ách.. no tak som mala sen a čo?“

„Nič, ale bola si strašne zlatá.“ Povedal Black a ešte stále sa na mne smial...no ďakujem pekne.

„Nevtieraj a radšej mi povedz, koľko je hodín.“ Zavrčala som mu rozospato a žuchla som naspäť do perín.“

„Desať. O chvíľku nám škriatkovia pošlú raňajky.“

„A ty si odkedy hore?“

„Asi pol hodinu...možno viac.“

„A čo si robil, kým som spala?“ Spýtala som sa, lebo byť s Blackom v jednej miestnosti je skutočne nebezpečné a to ani nehovorím, aké je to byť s ním v jednej posteli, ako som bola ja.

 „No. Takže keď som sa zobudiiiil, mala si celý paplón na zemi a bola si odokrytá, tak som ťa zakryl, aby ti nebola zimuška. Mimochodom máš krásne nohy, vedela si o tom? Vieš, vyhrnula sa ti košeľa a teda nie že by som chcel, ale tvoje nohy mi jednoducho skrížili zrak.. Chápeš, nie? No a potom som sa len tak pozeral ako spíš...Si chutná keď spinkáš. No vážne, taká nevinná...Nikto by nepovedal, že si taká dračica.“

„Máš šťastie, Black, že to beriem ako kompliment.“ Povedala som mu a otočila som sa na druhý bok, lebo som cítila, ako mi na líca vystupuje červený rumenec. Ešte by si ten idiot myslel, že ma privádza do rozpakov, no to mi by teda chýbalo. Zrazu sa ozvalo hlasné PUK a na nočnom stolíku vedľa mojej polovice postele, sa objavil podnos s dvoma taniermi, na ktorom boli párky a dva pohár tekvicového džúsu.

„No konečne, som hladný ako keby som týždeň nejedol! Nicolle, podaj mi jeden tanier!“

„Akože a čarovné slovíčko?“

„Hneď!“ Povedal a rozosmial sa.

„No tak to si strč vieš kde! Ja som tak isto chromá ako ty!“

„Fajn, tak ja si svoje raňajky vezmem aj sám!“ Odpovedal mi a začal sa cezo mňa nakláňať.

„Hej, no počkaj ja ti ich radšej podám, aj keď s jednou rukou...“

„No vidíš, že to ide, si poklad.“

„Ja viem.“ Odbila som ho a podala som mu tanier s párkami.

„Díky, cica.“

„Máš začo, a nedávaj mi tie trápne prezývky, ktoré dávaš svojim.. ako to nazvať...dočasným frajerkám.“

„To nie sú dočasné..“ Povedal a odhryzol si z párky.

„A aké teda?“ Odhryzla som si ja.

„Ja len hľadám tú vyvolenú.“

„Aha, tak preto sú všetky extra peknučké, s perfektnou postavou a veľkými prsiami? Taká musí byť vyvolená? A to budeš skúšať každú  na Rokforte, kým ju nenájdeš? Lebo podľa mňa je to len blbá výhovorka, aby si si mohol užívať.

„Co fhuobeš neni phauda!“ Povedal s plnými ústami.

„Čo?! Najprv dožuj a potom rozprávaj, ty inteligent...“

„Že to vôbec nie je pravda! Náhodou, tento rok som mal iba päť dievčat!“ Povedal naoko urazene.

„No, veď to vôbec nie je moc, vzhľadom na to, že sme tu štyri dni a dva z toho ležíme v nemocničnom krídle.“ Odpovedala som mu ironicky.

„Život je krátky a treba si ho užívať, no nie?“

„Áno, máš pravdu, takže ja teraz vybehnem preč a pôjdem pretiahnuť trištvrtinu chalanov z Rokfortu, dobre?“

„Ale, nehraj sa tu teraz na neviniatko, dobre? Aj ty si minulý rok vystriedala slušný počet chalanov.“

„Ale...to bolo úplne iné, určite ich nebolo toľko, koľko si ich mal ty.“

„No tak ja som chalan, vieš, to je iné.“

„Veď jasné, vy máte tri baby naraz a ste frajeri. My máme troch chalanov naraz a sme šľapky. Veď čo je na tom zlé, však?“

„Ale no, veď to neber tak tragicky, vieš ako to je, zákon je zákon.“

„Vieš čo sa ti ja môžem na tie tvoje zákony? Akurát tak vy...“ No čo sa mu na ne môžem, sa už nedozvedel, pretože práve vtedy sa rozleteli dvere, vošla madam Pomfreyová a náručie mala plné elixírov.

„Aaa, dobré ráno srdiečka, vidím, že ste už aj najedení. To je dobre, to je dobre. A dokonca sa aj rozprávate. Vidím, že môj zákrok začína plodiť ovocie. Priniesla som vám vaše elixíry, tak šup, šup do toho.“ Povedala nadšene, zvrtla sa na päte a odišla.

„Fuj...to mám zas do seba naliať tú gebuzinu?“ Znechutene som sa pozrela na fľašku Kosťorastu a ostatné elixíry.“

„Nuž, nič iné ti asi nezostáva.“ Povedal Black, exol do seba nejaký elixír a teraz si do pohárika na nočnom stolíku kvapkal Kosťorast, keďže lyžičku by si kvôli ruke podržať nemohol.

„Fajn tak idem nato.“ Znechutene som na jeden glg vypila ten istý elixír ako Black a siahla som po fľaštičke Kosťorastu.

„Počuj, Black, môžeš mi podržať tú lyžičku, aby som si to nemusela kvapkať do pohára?“

„No že si to ty.“ Povedal a vzal mi lyžičku z ruky.

„Okej takže...raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať..... aaa hotovo. Okej, môžeš mi ju vrátiť? Ďalej to už ....“ Chcela som dopovedať, no to mi už Black ochotne pchal do úst lyžičku aj s tou nechutnou fialovou grckou.

„Mmm, akože dík za ochotu, ale to si fakt nemusel.“ Vyprskla som na neho znechutene.

„Nemáš začo, rado sa stalo.“ Odpovedal mi akoby len tak mimochodom.

„Kokos, čo tu ja mám robiť, pre Merlina? Veď tu umriem od nudy!“

„Nooo, o niečom by som vedel..“ Zatiahol Black , nevinne sa usmial a žmurkol na mňa.

„No tak na to teda zabudni, môj pekný. Ja nie som jedna z tých hlúpych husičiek, ktoré ti na všetko naletia.“

„Ja som to tak nemyslel, ehm...no môžeme si napríklad zahrať pľuvadníky, alebo rachotiacu sedmu, alebo ja neviem čo už...

„A povedz mi, ako to budeme hrať s jednou rukou, hm?“

„No, tak to mi trochu ušlo, ach jaj ale keď ja nie som zvyknutý len tak ležať a nič nerobiť...“

„Ja viem. Ty si zvyknutý ležať a pritom robiť iné veci, však?“

„Ale prosím ťa, už zo mňa nerob takého sukničkára a zvrhlíka. Keby tie baby nechcú, tak so mnou nejdú. A nie sú až také blbé...teda niektoré. Dobre vedia čo ich čaká. A aj tak do toho idú. Sú proste rady že sa potom môžu pochváliť, že so mnou boli.“

„Pre Merlinove gate...ja už na teba vážne nemám slov Black. Ty si proste kus namysleného idiota.“

„Ale priznaj sa, že sa ti ten idiot páči.“ Uškrnul sa

„No to určite, koľkokrát ti mám opakovať, že ja nie som jedna z nich?“

„Fajn, fajn, mysli si čo chceš a radšej ukončime túto debatu, okej?“

„To budem len rada.“ Presne v tej chvíli sa rozleteli dvere a dnu vbehol húf dievčat s ustarosteným výrazom na tvári. Väčšina z nich boli štvrtáčky, ale bolo tam aj pár dievčat z piateho ročníka, medzi nimi aj Cindy McCainowá, dievča ktoré bolo s Blackom na záškodníckej párty. Keď zbadali, že som s ním v jednej posteli, zarazene ostali stáť. Na moje poľutovanie sa však hneď neotočili, ale s chechtaním pribehli k Blackovej strane postele, pozdravili ma,posadali si na stoličky a začali ho obskakovať, pričom mu na posteľ vysypali zo desať čokoládových žabiek.

„Nie je ti nič ,Sirie?“

„Ako sa cítiš ,Sirie?“

„Kedy ťa pustia ,Sirie?“

„Už nám chýbaš ,Sirie!“

Black sa v tom zrejme vyžíval, lebo odrazu sa tváril ako najväčší trpiteľ. Bolo mi z neho zle. A tie malé hlupane mu na všetko skočili.

„Ešte to poriadne bolí, veď viete, je to zlomené, ale budem v poriadku. Mňa predsa nezničí nejaká zlomenina.“ Povedal hrdinsky a hodil na ne hviezdny úsmev, pričom sa tie trúby začali skoro až roztápať. Haló, hoďte ich niekto do mrazničky!

„Och, Sirie, ani nevieš, aká je tam hore bez teba nuda.“ Smutne povedala Layla Blaisnová, štvrtáčka z Chrabromilu a do očí sa jej nahrnuli slzy. Pre svätého Munga, tak na toto fakt nemám chuť. Radšej som sa otočila na druhý bok, zavrela som oči  a ďalej som musela počúvať tie keci.

„Nebojte dievčatá, do nedele ma určite budete mať naspäť a urobíme mega žúr, aby sme to oslávili, dobre?“ Na to tie kozy začali vrieskať ako zmyslov zbavené a asi desať minút nato odišli, lebo sa zrejme už končila prestávka.

„Nicolle?“ Nereagovala som, nemala som chuť sa s Blackom baviť. Radšej som sa robila, že spím a po chvíli som zaspala už naozaj.

,,CVAK,,

,,Hihihi!“

,,Prestaň Paroháč, lebo ich zobudíš.

„Ale nezobudím, nebojte sa.“

„CVAK,,

„Hahaha, ty vole ja už nemôžem.“

„Alice, kľudni sa, takto sa zobudia naozaj.

„Ale akí sú chutní, však?“

„No, to hej, bol by z nich pekný párik. Len si to predstavte.“

„Mne sa najviac páči, ako pôsobia nevinne, hehe.“

„Hej, pozrite, Nicolle, sa hýbe.“

„Dobré ránko spiaca krásavica!“ Povedal Remus a pohladkal ma po vlasoch.

„Wuaaa....Ahojte.“ Zazívala som a a rozospato som sa na nich usmiala.

,,Ako sa máš, moja?“ Spýtala sa ma Alice

„Ale celkom fajn, až nato, že nemôžem hýbať rukou. A prečo sa tak divne tvárite? Veď ja neumieram!“ Zasmiala som sa.

,,No, skús sa pozrieť k tvojej ľavej ruke, a prosím ťa žiadne urýchlené reakcie, okej?“ Povedala Lilly a ja som stále nechápala.

„Čo? O čom to hovoríte?“ A tak som sa pozrela tak ako mi povedala Lilly.

„Áááááááá! Čo to má znamenať?! Pre Merlinove spodky!“ Vykríkla som. Ležala som na posteli v takej Blackovej blízkosti, že bližšie som byť už ani nemohla. Normálne mal ruku okolo mňa a ja som bola o neho opretá a ani som si to neuvedomila! Asi to bolo také príjemné... Ale čo Nicky, zas ti hrabe?

„Čo je? Čo sa deje? Čo kričíš? A čo je vás tu tak veľa?“ Vykrikoval zmätene Black.

„Ty si taký debil? Ako si to dovoľuješ, čo?“ Vykríkla som a so zdravou rukou som mu vylepila poriadnu facku.

„Au! Šlahnutá! To bolo za čo akože?“ Nechápal.

„Za to že si....!“

„Keďže to už inak nezistíš Tichošľap, pozri sa na toto.“ Smial sa James a podával mne aj Blackovi ešte teplé fotky. Obaja sme na ne v nemom úžase pozerali. Nielenže Black sa túlil ku mne, ale aj ja k nemu. Normálne sme tam ležali a zdravými rukami sme sa držali jeden druhého.

„Ehm...ale toto...no....“ Nemala som slov.

„Kašlite nato, len sme spali.“ Povedal Black a prvý krát v živote som na jeho líci uvidela červený rumenec. Cítila som, že sa pomaly začínam červenať aj ja. Lilly našťastie zachránila túto trápnu situáciu, aj keď nie moc presvedčivo.

„Ehm...nie ste hladní?“

„Fuu ani nehovor, som hladný ako vlk!“ zvolal Black a James nám už podával podnos s kopou jedla. Asi zas bol kradnúť v kuchyni.

„Ech...keď už sme pri vlkoch....Do piatku sa odtiaľto dostaneš, však Sirius?“ Prvýkrát sa ozval Petigrew. Úplne ma šoklo, že zo seba dokázal dostať súvislú vetu.

„No do riti a ozaj! Ale ja nemôžem, no...skúsim to nejako zariadiť.“

„Kašli na to, Tichošľap, ja to zvládnem.“ Povedal James

„A si si istý?“

„Jasne, neboj sa kamoško.“ Žmurkol na neho.

„O čom to prosím vás hovoríte?“

„Ale o ničom, iba sme sa chystali urobiť jednu menšiu vilomeninu  a nevedeli sme, či to zvládneme aj bez Siriusa.“ Šikovne zahováral James. Vtedy mi na tom ešte neprišlo nič divné a tak som sa znova pustila s chuťou do jedla.

„Mimochodom, koľko je hodín?“ Spýtal sa Black

„Za päť minút bude šesť. No boli sme tu aj na obed, ten ste statočne prespali, tak sme si mysleli, že budete hladný a priniesli sme vám z kuchyne nejaké jedlo.

„Čo? To sme tak dlho spali? Veď mohlo byť asi dvanásť hodín poobede, keď som zaspala a to som si myslela, že si dám len menšiu siestu.“ Ozvala som sa.

„No asi vám bolo tak príjemne, že ste nemali chuť sa zobudiť.“ Zarýpal s úškrnom James.

„Alebo mali v noci nejakú inú robotu ako spánok.“ Ujal sa slova Frank a všetci sa z chuti zasmiali.

„No neviem akoby sa spalo vám so zlomenou rukou a s ním na jednej posteli.“ Nedala som sa.

„Čo tým chceš povedať?“

„No nič len keď sa v noci zobudím na výkrik: ,,Mami neber mi toho macíka!,, Nie je to vôbec také vtipné ako za normálnych okolností.“ Vysvetlila som mu a zarazilo ma že mi na to nič nepovedal, len sa nepokojne zahniezdil v posteli a zadíval sa do prázdna.

„Nicolle, toto si fakt nemusela.“ Povedal mi James.

„O čom to hovoríš?“ Nechápala som.

„Ale nič nechaj tak, možno keď si začneš viac všímať viac ostatných ľudí ako tvojich najbližších, pochopíš.“

„Náhodou mne stačí chvíľa na to, aby som človeka spoznala. O Petrovi som zistila, že je debil hneď po prvých desiatich sekundách.“ Uškrnula som sa, načo sa znova všetci rozosmiali. Dokonca aj James s Blackom a Petigrewovi vystúpila na líca červeň.

,,Fajn, decká. Myslím, že by sme mali už pomaly ísť.“ Povedal Frank po niekoľko minútovom rozhovore o šanci vyhrať tento rok metlobalový pohár a vysvetlení prečo máme s Blackom spoločnú posteľ.

„Máš pravdu láska, o chvíľku je večera a ešte musíme stihnúť ísť do klubovne.“ Veselo zaštebotala Alice a vtisla Frankovi pusu na líce.

„Okej, tak mi ideme, majte sa zatiaľ pekne!“ Rozlúčila sa Lilly a odišla spolu s Frankom a Alice.

„A nepozabíjajte sa!“ Znova si zarýpal James, na čo mu Black ukázal fakáča.

,,Ahojte.“ Naraz pozdravili Remus s Petigrewom a tiež spolu s Jamesom hneď zmizli za dverami. Pohľad mi zabehol na fotku mňa a Blacka, ktorá ležala na posteli. Páni, fakt tam vyzeráme, ako keby spolu chodíme. Pozrela som sa na Blacka, ktorý tiež nenápadne pozeral na fotografiu, potom z nej zdvihol pohľad a usmial sa na mňa. Bol to ten istý úsmev, aký vyčaroval vo vlaku. Jemný, úprimný, milý, žiadny vyumelkovaný,  akým zvyčajne balí pravidelne baby, ale predsa krásny. Zahľadela som sa mu do očí a úsmev som mu tiež opätovala. Zrazu akoby sa zastavil čas. Skúmavo sme stále jeden na druhého hľadeli, keď zrazu: ,,PUK!,,

„Ehm... večera.“ Povedala som ako keby som sa práve zobudila.

„Aha..hej.“ Takým istým tónom povedal Black. Podala som mu tanier a keďže asi nikto nepomyslel na to, že sme na jednu ruku chromí, pečené mäso sme nemohli pokrájať, a tak sme ho jedli rukou. No čo už. Zemiaky sa v pohode dali jesť vidličkou, takže to nebolo až také zložité. Keď sme dojedli, taniere znova zmizli a ja som si všimla ako si Black strčil jednu z fotiek do nočného stolíka.

„Čo robíš s tou fotkou?“

„Ja len.. aby sa nepokrčila.“

„Aha.“ Zapochybovala som, ale vzala som druhú fotku a tiež som ju vložila do šuflíka.

„Ja sa tu už tak nudím, toto nič nerobenie nie je vôbec pre mňa.“ Začal po krátkej odmlke Black.

„Ani nehovor, normálne mi začína chýbať Trelawneyová.“

„Tak zas až tak zle som ja na tom neni.“ Zasmial sa. Zvyšok večera ubehol v celkom príjemnej atmosfére čo ma vzhľadom na to, že som bola s ním úprimne prekvapilo.

Zistila som, že keď nie je so záškodníkmi alebo dievčenským osadenstvom hradu, je celkom v pohode. Okolo deviatej znova dobehla Pomfreyová, aby nám dala našu večernú dávku elixírov a znova zmizla za dverami svojej kancelárie.

„Kokos ja by som toho idiota, čo vymyslel tieto gebuziny, normálne dala zavesiť dole hlavou o hlavnú bránu za gule!“ Rozčuľovala som sa.

„No a si predstav, že b ho pritom Filch bičoval!

„Jo a v takých kožených nohaviciach!“

„A dotyčný by mal ruky pripevnené takými chlpatými červenými putami!“

„Ty kokos, to by bolo iné sado maso, len si to predstav: Óóó, Argus, ešte, ešte, ukáž čo v sebe máš! Poriadne ma vyplieskaj! Ani nevieš ako ma to vzrušuje! Ó, Argus, ešte viac, ó.!“ Predvádzala som hlasno, na čo sme so Siriusom vybuchli do hlasného smiechu.

 „Ale nie, to by knihovníčka Pinceová neprežila.“ Ukľudnila som sa

„Ani nehovor, jeden viac drbnutý jak druhý.“

„Inak vieš že Pinceová sa volá Penissa?“

„Čo?! Veď to je skoro ako..“ Chytil sa zhrozene za rozkrok a s vyplašeným pohľadom sa mu prihováral: Nič sa neboj miláčik, ona to nemyslela v zlom. Ty zato nemôžeš, ty a tvoji bratia ste hodní tisícok takých, ako je jedna knihovníčka.“ Ďalej som to už nemohla počúvať a vybuchla som v hlasný smiech, na čo sa Sirius zatváril pohoršene. No veď len si predstavte ako sa Sirius Black drží oboma rukami svojho rozkroku a chlácholivo sa mu prihovára.

„Čo sa to tu deje?“ Medzi dverami stála madam Pomfreyová a tvárila sa nanajvýš pohoršene. Začala som sa ešte viac smiať a to už sa ku mne pridal aj Sirius.

„Nesmejte sa ako z divých vajec a odpovedzte mi!“ Ďalej sa rozčuľovala.

„Em...prepáčte madam, iba som sa viedol rozhovor so svojim penisom.“ Zatiahol Sirius ospravedlňujúcim tónom, ale znova mu začalo mykať kútikmi úst. Ja som to už nemohla vydržať a znova som sa začala smiať ako divá.

„Ako sa opovažujete, takto sa so mnou rozprávať, pán Black, som absolútne znechutená! Myslím že sa budem musieť porozprávať s pánom riaditeľom ohľadom vášho správania.“ Pohoršovala sa.

„No, keď myslíte, že to pomôže.“ Uškrnul sa Sirius.

„Madam Pomfreyová, prepáčte, že sa miešam do debaty, ale pokiaľ viem, chceli ste dosiahnuť, aby sme sa so Siriusom spriatelili. Takže myslím, že nám nemáte čo vyčítať. Sme tu sami, nemáme koho rušiť a splnili sme to čo ste od nás očakávali.“ Povedala som jej s vážnym výrazom. Pomfreyka na mňa pozrela a iba otvárala a zatvárala ústa ako kapor. Nevedela čo povedať, a tak sa radšej s hundraním zvrtla a zatresla za sebou dvere.

„No a že m rušíme, pche.“ Odfrkla som.

„Ty si jej teda poriadne dala, chudera už nemala slov!“ Smial sa Sirius, ale už tichšie aby sem zas nedobehla.

„To mi povie ten, ktorý jej opisoval ako sa zhováral so svojim prirodzením.“ Odpovedala som mu a spolu sme sa uchechtávali. Pozrela som sa do okna. Vonku už bola tma a na nebi jasne žiarili hviezdy. Pomaly na mňa dopadala únava a tak som zo sediacej polohy žuchla na vankúš. Otočila som sa k Siriusovi a kecali sme o metlobale. O dva týždne sa mal konať prvý zápas a ja som hrala na poste triafačky. Téma nám vydržala približne hodinu a viečka mi začali oťažievať únavou.

„Dobrú noc, Sirius.“ Zašepkala som a on...miesto pozdravu ma...pobozkal. Moja malátnosť sa v tú chvíľu vytratila, odtlačila som ho a poriadnu som mu treskla päsťou.

„To čo malo akože znamenať? Čo si to dovoľuješ, Black? Čo? Myslela som, že budeme normálny priatelia, ale ty nie! Vždy to musíš niečím pokaziť! Už nikdy viac sa o to nepokúšaj, rozumieš? Nikdy!!“ Vrieskala som po ňom, zatiaľ čo on si šúchal boľavé líce a z úst sa mu rinula krv. Asi som to trochu prehnala.

„Zbláznila si sa? O čo ti stále ide? Ty hysterka! Človek by si myslel, že budeš rada že niekomu na tebe záleží a nie že budeš robiť ako vyšinutá!“ Nedaroval mi a tiež poriadne kričal. Čudovala som sa, že nevyletela madam Pomfreyová a nezačala s nami robiť bordel. Asi si začarovala dvere nejakým zvukotesným zaklínadlom.

„Tak to ti teda pekne ďakujem, ale je veľa ľudí, ktorým na mne záleží, vieš? Úprimne! A nikto z nich to nedáva najavo tak, že mi strčí jazyk do huby!“

„Prečo si myslíš, že mne na tebe nezáleží úprimne?“ Zvolal a utieral si krv z pier.

„Lebo ťa poznám! Tebe záleží na každej, ale iba kým ju potrebuješ a potom ju odkopneš! Takže ďakujem pekne, o to naozaj nemám záujem! Ak si si nevšimol, ja mám rovnako veľa priateľov ako ty, teda okrem tých tvojich husí, ktoré na mňa neviem prečo, odrazu začali žiarliť.“

„Lebo si jedno z najkrajších a najobľúbenejších dievčat na škole a všimli si že...že....“Nedopovedal

„Čo? Čo si všimli? No dopovedz!“ Nedalo mi.

„Ale nič nechaj to tak, nemá zmysel baviť sa o tom s tebou. Bláznivé ženské...nikdy ich nepochopím.“

„Ha, najväčší kurevník na škole povie, že nechápe baby, no ďakujem pekne! Veď si ich mal už toľko, že by si mohol napísať sadu kníh s názvom: AKO DOSTAŤ TÚ, ČO IDE PRÁVE OKOLO.“

„Keby ťa nepoznám, poviem že žiarliš. Ale niečoho takého by si ty nebola schopná. Veď ani nevieš čo je láska.“

„HA! To povieš ty! Ty vieš akurát to, čo je láska na jednu noc! A ja mám city, narozdiel od teba! Ale to že ich mám neznamená, že sa každý deň vyspím s iným chalanom, ty debil!

„A koho si ty v živote skutočne milovala? Okrem seba?“

„Okrem seba? Prečo mám pocit, že to čo sa snažíš navliecť na mňa, je len o tebe, ha? Ja milujem svojich priateľov a za každého z nich by som dala aj život! To je láska! A čo sa týka tej pravej, ja si kľudne počkám, kým príde. Nebudem skúšať každého druhého, aby som zistila či je to ten ,,vyvolený,, ako si to nazval ty! To že máme pi... neznamená že nemáme city! Tak si to už konečne uvedom!“

„Ja to nehovorím! Ale mňa láska v živote nečaká, nikdy som žiadnu nedostal, tak prečo by to teraz malo byť inak?!“

„Ty že si nikdy žiadnu nedostal? Sa uvedom, čo hovoríš! Máš skvelých priateľov, ktorý by za teba dali ruku do ohňa! A všetky tie dievčatá, ktoré si ty tak odporne využíval, ťa skutočne ľúbili, lenže pre teba to boli len obyčajné hračky! Keď si minulý rok chodil s Alice a po dvoch dňoch si sa na ňu vysral, nebol si to ty, kto jej vysvetľoval čo sa stalo a prečo si ju nechal! Boli sme to my! Ja a Lilly! My sme ju utišovali, keď plakala a vykrikovala, že nemá prečo žiť! Boli sme to my, kto jej povedal že urobila dobre, keď sa s tebou po jednom dni odmietla vyspať! A teba vôbec nezaujímalo, čo s ňou bude ďalej! Hneď v ten večer, si sa tam procedúroval s nejakou naivnou tretiačkou a nestaral si sa ako sa cíti ona! A presne tak isto sa cítili aj tie ostatné, ktoré si odkopol! No ony hlúpe stále dúfajú, že raz sa k nim vrátiš a stále za tebou doliezajú. Alice sa s tým vyrovnala a môžeš byť rád, že ťa po tom všetkom ešte aj pozdraví! Zúrila som a divila som sa, že mi z uší už nevyfukuje para.

„Ty to vôbec nechápeš! Nechápeš mňa ani môj život! Nevieš, aký som, vôbec ma nepoznáš! Ja nemôžem zato, že ty si iná ako ja a že máš iné názory! Tak sa láskavo nestaraj do toho, do čoho ťa nič! Je to moja vec čo robím a moji priatelia ma berú takého, aký som! A ty sa ma ani nesnažíš pochopiť! Ale je to tvoja vec, rob si čo chceš!

„Nemám ťa prečo chcieť pochopiť. A máš pravdu, budem si robiť čo chcem. Ty ešte uvidíš...“

„Fajn!“ Odsekol.

„Tak teda fajn!“ Zavrčala som mu naspäť, otočila som sa na druhý bok a do očí sa mi tisli slzy. Kľud Nicky, teba predsa nerozhádže nejaký chalan, nie? On ti za slzy nestojí. Je to obyčajný narciss a idiot. Že ja si neviem nikoho pripustiť...pche. Veď on ešte uvidí! Takto som sa ukľudňovala asi dvadsať minút a s úškrnom na perách som pomaly zaspala.

Ráno ma zobudil veselý štebot madam Pomfreyovej. Ochrápane som otvorila jedno oko. Chcelo sa mi ešte strašne spať.

„Dobré ránko, tu sú vaše elixíry, tak sa dajte do toho. Dnes vám dám dvojitú dávku, dobre?“ Povedala a strkala nám do ruky fľašky. Zrejme sa rozhodla, že na včerajší incident zabudne.

Vypila som elixíry a so znechuteným výrazom na tvári som jej podala fľaštičky.

„Madam, prosím vás, koľko je hodín?! Slušne som sa spýtala a na Blacka som celý čas ani nepozrela.

„O chvíľku bude sedem.“ Povedala veselým tónom.

„Čo? To som spala približne šesť hodín, ja idem ešte spať, dobrú noc.“ Povedala som napoly naštvane, napoly unavene a strčila som si hlavu pod vankúš.“

„Dobrú moja milá. Ešte som vám chcela oznámiť, že zajtra alebo najneskôr pozajtra vás oboch prepustím.“

„No super, ešte dva dni, ani neviete ako sa teším.“ Poznamenala som ironicky spod vankúša.

„To preto tá dvojitá dávka elixírov! Chcete sa nás čo najskôr zbaviť po tom včerajšku, však?“ Spýtal sa Black a v jeho hlase som začula pobavenie.

„Ale nebuďte hlúpy, pán Black. Zdravie mojich pacientov je prvoradé.“ Odpovedala mu Pomfreyová a ja som nakukla spod vankúša. Poppy mierne zružovela, rýchlo sa zvrtla a utekala späť do svojej kancelárie. Takže predsa sa nás chce zbaviť. Pekné od nej. Uškrnula som sa a znova som zaspala. Fakt som bola totálne unavená.

Keď som sa znovu zobudila, slnko už bolo vysoko na oblohe. Vystrčila som hlavu a pred očami sa mi príjemne rozlievalo zlatisté svetlo. Toto bol zrejme jeden z posledných slnečných a ešte stále mierne teplých dní v tomto roku.

,,Do riti!“ Zahrešila som. Bolo len jedenásť a ja už som bola príšerne hladná. Obed mal byť až za hodinu. No čo, nejako to hádam prežijem. Pomaly som sa nadvihla aby som si mohla sadnúť. Na nočnom stolíku sa vynímal džbán s tekvicovým džúsom a dva poháre. Zrejme to priniesla madam Pomfreyová, keďže sme obaja s Blackom raňajky prespali. Naliala som si z džúsu do pohára a pozrela som sa na Blacka. Ešte stále spal. Aspoň že ma nebude srať s tými jeho blbými rečami. Nemohla som si pomôcť, ale keď spal vyzeral tak nevinne. Dlhé vlasy mu padali do tváre a na pleci sa mu vynímala tenká jazva. Kto vie, ako k nej prišiel. Pohľad mi padol na jeho vypracovaný hrudník a keďže spal bez trička sledovala som, ako sa mu pri každom nádychu zdvíhajú výrazné kocky na bruchu. Fú, keby to nebol taký debil, dala by som si povedať. Veď také vypracované telo sa len tak nevidí. Spomínala som na to, ako sme sa spoznali. Bolo v Rokfortskom exprese, keď sme mali nastúpiť do prvého ročníka. Už vtedy to bolo malé a nadržané prasa. S Jamesom a Remusom prišli do môjho kupé, kde som sedela s Alice a Lill. Sadol si ku mne, chytil ma okolo krku a spýtal sa ma, či nemám chuť na neviazaný sex na wécku Rokfortského expresu. Tak ma vytočil, že som mu vrazila medzi nohy. On ako keby sa nič nestalo mi zatrel, že som divoška, že v noci ma príde pozrieť a mám na seba hodiť nejaké sexi prádielko. Remus s Jamesom sa začali smiať a všetci spolu odišli. Akože nechápem, na čo by mi asi to sexi prádielko bolo, keď moje prsia vtedy boli asi tak veľké ako hnilé mandarinky. Neskôr sme vystúpili z vlaku a nasadli sme do člnov, ktoré nás mali priviesť k hradu. Na moje nemilé prekvapenie som zistila, že do nášho člnu si prisadli aj Black a jeho banda, v ktorej už nechýbal Petigrew. Nechápala som ako sa taký malý debilček k nim mohol dostať. Vďaka nemu som skončila v jazere. S Lilly a Alice sme obdivovali hrad a sedeli sme pri kraji člna. Petigrew sa postavil a svojou veľkou, tučnou riťou do mňa tak drgol, že som skončila vo vode. Bola som v totálnom šoku a zrazu som cítila ako ma niečo tlačí hore. Držala som sa vychýrenej obrovskej sépie a boli sme pár metrov od člna. Black za mnou skočil, priplával ku mne a dostali sme sa až k člnu, do ktorého ma potom vyložil. Záškodníci zrejme poriadne nahučali na Petigrewa, pretože keď som

už bola v člne, ten malý trol reval ako vyšinutý. Lilly ma hneď nejakým kúzlom osušila a cesta ďalej už prebiehala v pohode. To, že som padla do jazera mi nejak extra nevadilo, pretože som už odmalička maximálny dobrodruh. Zo spomienok ma prerušilo hlasné ,,PUK,, a ja už som vedela, že konečne pricestoval môj obed. Nanešťastie pre mňa, sa prebudil aj Black. Ale veď čo, mám ho na háku. Posadil sa a pozdravil ma.

„Ahoj.“

„Čau.“ Odpovedala som mu s najväčšou slušnosťou, akú som len na neho mohla nájsť.

Podala som mu tanier s polievkou, aby sa cezo mňa nenakláňal a pustila som sa do jedla. O chvíľku taniere znova s hlasným puknutím zmizli a asi desať minút na to sa otvorili dvere a vošli záškodníci, Frank, Nigel, Alice a Lilly. No aleluja, aspoň sa nebudem musieť pozerať na hentoho idiota.

„Ahojte!“ Pozdravili nás zborovo veselím tónom a prišli k nám. Lilly, Alice, Frank a Nigel si sadli na moju posteľ a kecali sme o novinkách.

„A čo ste tu dnes tak skoro?“

„Veď dnes máme len štyri hodiny.“

„Čo? No super a ja  miesto toho, aby som si užívala voľno, ležím v posteli aj keď mi už vôbec ale vôbec nič nie je!“ Rozčuľovala som sa.

„Ale nenervač zbytočne a zober si toto.“ Povedala Alice a strčila mi do ruky časopis Čarodejnica.

 „Díky, Alice. Aspoň nezomriem od nudy. Inak baby, chcela by som sa s vami porozprávať, nemohli by sme si ísť sadnúť tam dozadu na gauč?“

„Jasne, poďme.“ Povedala Lilly a za skúmavých pohľadov záškodníkov, Franka a Nigela sme išli ďalej.

„Inak neviem, či bolo dobré nechať tam Nigela a Siriusa spolu.“ Konštatovala Alice

„A prečo?“ Spýtala som sa s úprimným záujmom.

„No veď vieš po tej bitke vo vlaku.“

„Aha, no nevadí, nejako prežijú, veď sú tam aj ostatní.“ Pozrela som sa pochybovačne na Záškodníkov a zachytila som Blackov pohľad. Radšej som sa rýchlo odvrátila.

„Počúvajte baby, v utorok bol za mnou Dumbledore.“ A tak som im porozprávala všetko, čo som sa od neho dozvedela. Alice a Lilly zostali sedieť s otvorenými ústami.

„Ty vole! Ja som to vedela! Takže je to tak!“ Zvreskla ohromene Alice na čo sa na nás otočili všetky tváre v nemocničnom krídle.

„Po tichšie, Alice. Nemusí to vedieť každý.“ Utišovala ju Lilly a ja som sa len smiala. Veď z tých pár viet nemohli pochopiť nič. Po chvíli sme sa vrátili k lôžkam a pribehla madam Pomfreyová.

„Tak moji zlatý, dám vám dole obväzy a môžete ísť. Ale zajtra ešte nechoďte na vyučovanie, oddýchnite si a aj cez víkend.“ Zaštebotala a my sme vedeli, že je rada, že sa nás zbaví. Dala nám ešte jednu dávku elixírov, zložila nám obväzy a potom sme sa prezliekli a konečne sa pobrali ,,domov,,.  Po ceste sme boli všetci takí veselí že nás prepustili až sme sa zabudli pohádať so záškodníkmi. Prešli sme cez portrét a so šťastným smiechom som vybehla do našej spálni s Lilly a Alice za pätami.

„Ou jee, baby! Ja som taká rada že som tu! Hentam to bolo hrozné. Tvrdá posteľ a ešte k tomu s Blackom na nej. No hrúza lásky, čo vám poviem.“ S blaženým úsmevom na perách som žuchla na posteľ. Na moju posteľ s baldachýnom a mäkučkými vankúšmi.

„Ale prosím ťa, sa nerob. Aká si bola celá happy že si pri ňom tak blízko.“ Zažartovala Alice, vďaka čomu si odo mňa vyslúžila vankúš do hlavy. Chcela ho po mne hodiť naspäť, no nejak nevydalo a trafila Lilly, ktorá si vymieňala knihy v taške. Tá sa na ňu naštvala a hodila ho po nej späť. Netrvalo dlho a začala sa vankúšová vojna. Skákali sme po posteliach ako šibnuté a smiali sme sa na celé kolo. Začali sme sa po sebe hádzať a skončili sme na mojej posteli z ktorej sme prepletené v divnej polohe spadli na zem. V tom sa rozleteli dvere a medzi nimi stáli záškodníci, Frank a Nigel a mali ústa dokorán. Spustili sme ešte väčší smiech a začali sme hádzať vankúše aj do nich. Zrejme sa im to zapáčilo lebo sa k našej bitke pridali. Lilly trieskala Jamesa po hlave a očividne to robilo radosť jemu aj jej. Ja ich nechápem, ale musím uznať, že boli zlatí. Skákali sme po sebe hlava, nehlava a práve keď som sa z jedným mega vankúšom chystala trošku pridusiť Nigela, prevrátil ma na chrbát a začali sme sa... bozkávať.  Cítila som jeho pery a jeho bozk bol naliehavý, akoby na to už dlho čakal. Postupne okolitý smiech utíchol. Keď sme sa od seba odlepili, Black zatínal päste, Lilly na mňa pozerala akože: moja a ty nie si celkom v poriadku, James tam stál akoby ho prilepili, Alice imaginárne tlieskala a Remus aj Frank sa na mňa usmievali. No do riti, ja som to teda dobre teraz dodrbala. Akože rovno môžem ísť skočiť zo Severnej veže.

Trápnu chvíľu ticha prerušila Alice.

„Eh, Nicoll, trčia ti gaťky.“ Mno fajn moja, nič lepšie ťa napadnúť nemohlo. Pozrela som na ňu pohľadom, že to hneď pochopila.

„Ale Nicky tebe naozaj trčia gaťky.“ Uškŕňala sa a ja som sa pozrela na svoju ctenú riť, ktorá mi spolovice trčala. Hneď na to mi Nigel ochotne naprával sukňu a vtisol mi bozk na ústa. Sirius vybehol z našej izby ako nasraný hipogrif a tresol za sebou dvere. Spoločnosť sa pomaly rozpustila, Lilly s Alice si išli urobiť do klubovne úlohu z elixírov a mňa nechali, samozrejme schválne s Nigelom samú.

„Ja... Nigel..eh.“

„Čo?“ Nechápal Nigel. No dobre, ani ja by som nepochopila, ale nechajme tak.

„Toto celé...celé to je zle.“

„Ale čo je zle? Nepáčilo sa ti to?“

„Nejde o to či sa mi to páčilo, alebo nie. Proste sa to nemalom stať.“

„Ale Nicolle, ja ťa milujem. Milujem ťa už tri roky. Nevieš to pochopiť?“ Zaskočil ma.

„Ja...prepáč. To som nevedela...Ale aj tak to na veci nič nemení. Vieš, ja ťa beriem ako dobrého priateľa a o to ide. Nič viac...Ja... prepáč.“

„A to čo sa pred chvíľou stalo pre teba neznamenalo nič?!“ Vyletel na mňa.

„Nie, to vôbec nie je pravda. Ale už to pochop, medzi nami nemôže byť nič viac ako to, že budeme priatelia. To čo sa stalo to bolo len.. proste skrat.“

„Aha, takže skrat! Vieš, nemyslel som si o tebe že si taká...“

„Aká?“

„Najprv každého namotáš a potom, už keď ti prestane vyhovovať ho pošleš do riti. A to nadávaš na Blacka! Obaja ste takí istí! Si len obyčajná kurva!“

„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš, vypadni! VYPADNI OKAMŽITE!“ Z rúk mi začalo žiariť fialové svetlo. Nigel vedel že je zle, len sa na mňa len vyľakane pozrel a vypochodoval urazene z izby, ako keby som mu zafarbila trenky na ružovo. Do očí mi vbehli slzy. Hodila som sa na posteľ a poriadne som sa rozplakala. Nigela som mala skutočne rada... predtým.  Nikdy by som si nepomyslela že je taký. Zrazu vbehla do izby Alice.

,,Nicky čo sa stalo? Videla som Nigela ako vbehol do klubovne a bol nasraný jak hovado.“

„On..povedal mi že som len obyčajná kurva, že som taká istá ako Black a že som ho len namotávala.“

„Čože? On ti povedal že si kurva? Ty vole to je káres!“ Zvolala a vybehla rozzúrená von zo spálni. Nechala ma ďalej plakať. Onedlho sa dvere otvorili zas a medzi nimi stál naštvaný Black.

„Je to pravda?!“

„Čo?“ Zavzlykala som

„Povedal ti že si kurva?“

„Ja...no hej...“ Priznala som.

„Tak toto si chlapec odskáče!“ Zvolal a tiež bez slova odišiel. Fajn, akože všetci na mňa kašlú, šak čo. Dvere sa po asi minúte znova rozleteli a tentoraz dnu vbehla Lill.

„Nicky poď dole!“ Zvolala vystrašene.

„Čo? Ale prečo?“ Spýtala som sa a utierala som si slzy.

„Ak niečo nepovieš Blackovi, asi zabije Nigela!“

„To čo mu drbe? To akože prečo?“

„No kvôli tebe! Už sa konečne postavíš?“ Nebolo mi treba hovoriť dvakrát. Rýchlo som zbehla s Lilly dolu a zbadala som Blacka, ako drží Nigela za habit a pritláča ho k stene.

„Ospravedlníš sa jej!“ Kričal

„A začo? Veď to bola čistá pravda!“

„Ešte raz ti hovorím podobrom! Ospravedlníš sa jej!“ Výhražne zasyčal Black a čoraz viac pritláčal Nigela k stene. Asi som mala niečo povedať hneď vtedy, ale nezmohla som sa ani na slovo.

„Neospravedlním!“  Zrazu sa Black zahnal a treskol päsťou Nigelovi do brucha. Ten sa zošuchol a zvalil sa na zem. Black sa zohol a udrel ho do tváre. A potom ešte raz. Všetci v klubovni sa len prizerali. Nigelovi začala z úst tiecť krv. Blackovi zrejme nebolo dosť a kopol ho do brucha. Bol by mu natiahol ešte jednu, lebo sa znova zahnal ale zozadu ho chytil James a keď sa zdalo, že ho Black od nervov odhodí, z druhej strany ho chytil Remus. Ešte stále som tam len tak bezmocne stála a pozerala jak testral na novú bránu.

„Toto si ešte odskáčeš....“ Zamrmlal Nigel, ale vzhľadom na jeho stav ho bolo ledva počuť.

Chalani odniesli metajúceho sa Blacka na pohovku pri krbe a ukľudňovali ho. Musel mať poriadne nervy, lebo celú cestu ku gauču na Nigela kričal a vyhrážal sa mu. Ten nebol schopný niečo povedať a tak som sa k nemu zohla a podala som mu ruku.

„Choď do riti ty krava.“ Zasyčal a pozviechal sa zo zeme, na čo sa Black znova postavil, no James s Remusom ho opäť stiahli. Namiesto neho sa na moje prekvapenie šance chopila Lilly a Nigelovi poriadnu pleskla. Všetci sme stáli ako obarení a ona sa len tvárila, akoby to bola najväčšia samozrejmosť a spolu s Alice ma ťahali do spálni.

„Jaj more čo je? Už mi to poviete?“ Nechápala som. Keď sa zabuchli dvere, Alice sa konečne pustila do rozprávania.

„Videla si to?“ Povedala nedočkavo.

„Ale čo?“

„No veď to, ako Blackie skoro zabil Nigela...a kvôli tebe!“ Pripojila sa Lilly.

„No a čo ja s tým? Ich bordel.“

„Ty slepá krava, veď on ťa chce!“ Zvreskla Alice s výrazom akože teraz mám skákať dva metre dvadsať.

„Áno a ja chodím na brigádu kosiť žito do Chille, nie?“

„Akože ty máš šedý zákal? Veď by si to všimol aj mentálne retardovaný červoplaz.“

„Pozri Alice, fakt nemám chuť rozoberať to, Black chce každú čo vyzerá aspoň trochu k svetu, takže nie je o čom.“

„Tak teraz dávam za pravdu Alice. Pretože Black ide len po babách čo vyzerajú naozaj dobre, aby si neurobil hanbu. A bez všetkej skromnosti ty k nim patríš.“ Zapojila sa Lilly.

„Tak to by ste s ním chodili už obe.“

„Moja drahá pripečená, ja som s ním už chodila a s Lilly si nezačal len preto, že ju chce James a Black nie je až taká sviňa, že by balil babu po ktorej ide jeho naj kamoš.“

„Dobre, ja sa odmietam vyjadrovať. Idem teda to sprchy aby som vypláchla ten šedý zákal. Dobre baby?“

„No a nezabudni tam byť zas hodinu, ako to ty rada robíš.“ Uškrnula sa Alice. Už videla že som nervózna, pretože do sprchy som išla vždy keď som potrebovala premýšľať a niekedy mi to trvalo naozaj aj hodinu.

„A čo, veď vody je na Rokforte dosť. Vy sa radšej oblečte aby som nemusela potom čakať ešte ďalšiu hodinu. A hlavne ty Alice.“ Žmurkla som na ňu a odišla som do kúpeľne. Zamkla som za sebou dvere a začala som sa vyzliekať. Vlasy som stiahla na temene hlavy do pevného uzlu, čo bolo pri mojich vlasoch náročné a pustila som si horúcu vodu. Milujem sprchovanie. Vždy keď potrebujem byť sama jednoducho sa zavriem do sprchy a pustím na seba horúcu vodu. Tak ako teraz. Jednoducho ma to uvoľnuje. Pomaly som sa umývala a rozmýšľala som. Naozaj je možné že by ma Black chcel? Jednoducho my slová Lilly a Alice nešli do hlavy. A ak by to aj bola pravda...Bol by to normálny vzťah alebo by som bola len ďalšia v poradí? Čas rýchlo plynul a pomaly som vyšla von. Jedným mávnutím prútika som sa vysušila. Obliekla som sa, namaľovala som si na tvár tapetu, ako to volala Lilly a ešte stále omámená z horúcej vody som vošla do spálni.

„Ale, dnes si vyšla nejako skoro...hm.. iba hodina a pol.“ Ironicky zaštebotala Lilly, ktorá už bola pripravená na večeru.

„Kde je Alice?“

„Tu som!“ Ozvalo sa spod postele.

„Pre Merlinove gate, čo tam robíš?“

„Ale, hľadám ponožku. Kurnik, serem na to. Budem mať zas každú inú. Mám na háku, poďme jesť.“

A tak sme sa konečne vybrali zo spálni na moju vytúženú poriadnu večeru.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:)))))))))))))))

(evelyn, 31. 5. 2008 16:02)

baby,ja vás milujem!!!!!!!!!!!!!

Skvelé

(maca, 25. 5. 2008 21:13)

bolo to vážne skvelé babyy fíha vážne a jaké dlhé ...:DDDDDDD chcela by som vás poprosiť p jednu maličkosť ..nemohli by ste za nás hlasnúť za naj blog ?ak hej pls chodte na našu stránku malo by to tam byť CMUK dakujem a ešte raz ku kapitolke bola vážne suprová a ja len dúfam že bude čoskoro pokračko !

uuuuzasneeeeeeeeeeeeeeee

(amalia cortezova, 23. 5. 2008 12:47)

bolo to fakt uuuuzasneeeeeeeeeeeee mali by ste napisat celu knihu a ne iba clanky supeeer a tesim sa na dalsiu kapitolu:-)

:)))))))))

(evelyn, 22. 5. 2008 16:07)

baby ja vás úplne žerem!!!

fuuha

(Elis, 22. 5. 2008 10:35)

no páni, to bola hádka... si to viem živo predstaviť..ale no kapča veeľmi podarená