Jdi na obsah Jdi na menu
 


Všetko pekné sa raz skončí- 7. kapitola - James vs Sirius

3. 6. 2008

 

                                      7.kapitola-James vs Snape

Lily nevedela ako, ale na druhý deň všetci vedeli, že sa dala dokopy s Jamesom. Baby na ňu hádzali závistlivé pohľady a mala pocit, že keby sa dá pohľadom zabíjať, padla by na zem mŕtva skôr, ako by povedala metlobal.

Ale bola nesmierne šťastná. Nevedela prečo sa James tak zmenil, ale bola rada. Síce...to strapatenie vlasov, mu zostalo. Ale cez to sa vedela preniesť. Podstatné je, že už nerobí so seba takého frajera ako predtým.

Aj James bol rád. Vlastne...rád? Hm, to je slabé slovo! Bol taký šťastný, ako nikdy! Sirius a Lupin hneď videli, že sa niečo stalo...niečo dobré. Keď James včera večer prišiel do spálne s úsmevom na tvári a  prihlúplym výrazom, vedeli to. Trvalo im celú večnosť, kým z neho všetko dostali.

„James, čo sa stalo?“ spýtal sa Sirius, keď ho zbadal.

James sa na neho pozrel, ale neodpovedal. Stále sa tváril, akoby mu niekto dal veľký kotlík čokoládových žabiek.

„Rozprával si sa s Lily?“ To sa už zapojil aj Lupin.

Keď zaznelo Lilino meno, Jamesov úsmev sa ešte viac rozšíril, ak to ešte vôbec bolo možné. Teraz vyzeral, akoby si všetky tie žabky napchal do úst aj s kotlíkom.

„No tak! Vyklop to už! Čo sa stalo?“ Sirius to už nevydržal a hodil po ňom vankúš.

„Chodíte spolu?“ Jednoducho sa spýtal Remus.

James sa na neho pozrel a prikývol.

„ČOOO???“ Skríkol Sirius a začal sa smiať. „To sa ti ako podarilo? Nedal si jej ten elixír však?“

James sa konečne prestal tváriť ako idiot a pozrel sa na Siriusa.

„Pravdaže nie.“

„Tak potom...ako?“

„Jednoducho. Povedal som jej celú pravdu.“

„Ehm...celú?“ Lupin sa zatváril akoby uvidel prízrak. James na neho pozrel a potom si uvedomil, prečo je Remus taký vystrašený.

„Áno...povedal som jej aj to, že si vlkolak. Ale, Remus, neboj sa. Nikomu to nepovie. Ja jej verím.“

Lupin vyzeral stále dosť vystrašene. Nebál sa toho, že to Lily niekomu povie...skôr toho, ČO na to povie.

„Povedala, že je to v pohode. Tušila to.“ James akoby mu čítal myšlienky.

Remus sa na neho zahľadel. Vlastne, bol rád, že to Lily vie. Aspoň jej nemusel klamať. S ňou vždy dobre vychádzal a bolo mu ľúto, že jej nemohol povedať pravdu. A keď jej verí James, prečo by nemohol a on?

„Och! Do p...!“ Z Jamesových úst vyšla taká nadávka, akú sa pred nikým iným neodvážil vysloviť. Ospravedlňujúco sa pozrel na svojich priateľov.

„Prepáčte, ale práve som si spomenul. S Lily sme sa dohodli, že zajtra večer budeme spolu.“

„No a? Čo je na tom zlé? Veď po tom si túžil, nie?“ Remus sa pozrel na Siriusa. Obaja boli prekvapení. Veď James chcel Lily veľmi dlho, tak čo sa deje?

„Ale samozrejme, že som po tom túžil,“ povedal James a stále sa tváril, ako keď dieťaťu poviete, že Ježiško neexistuje, „a aj po tom, vlastne po nej, stále túžim. Len...zajtra je ten spln.“ Konečne sa na nich pozrel. Remus si to až teraz uvedomil. /Jasné spln. Mali sme ísť do Rokwilu./ 

„No tak naše plány do Rokwilu odložíme na inokedy. Zajtra môžem byť v Škriekajúcej búde.“ Povedal, aj keď bol dosť smutný. Len preto sa každý mesiac neobával toho, že sa z neho stane príšerná beštia, ktorá je schopná ublížiť aj svojim najlepším priateľom, lebo vedel, že jeho priatelia budú s ním v podobe, ktorá ich pred ním ochráni. Ale teraz...jeden deň vydrží...veď James sa tak dlho snažil získať si Lily. A keď sa mu to konečne podarilo, nebude mu to kaziť.

„Ako v Škriekajúcej búde?“ zamiešal sa Sirius, „A ja som čo? Vzduch?“

„Ale...nemôžeš ísť so mnou sám! To nezvládneš!“

„Pochybuješ o mne?“ povedal Sirius so svojím typickým úškrnom.

„Ale...nie...ja len...bojím sa, aby som nikomu neublížil. Vieš, že by som si to vyčítal do konca života.“

„Ja na teba dám pozor! Si môj priateľ! A zvládneme to...Nielen James si bude užívať.“ Sirius žmurkol na Jamesa. Remus na neho hľadel stále s obavami.

„Remus...Sirius má pravdu. Mne je vážne ľúto, že zajtra nemôžem ísť s vami, ale...chápeš ma, že?“

„Samozrejme, že ťa chápem, James. Veď si čakal tak dlho! Tak dobre teda...Zajtra pôjdem len so Siriusom a  Petrom. Sirius...si si istý, že to zvládneš?“

„Jasné, že zvládnem. A už nechcem počuť ani slovo!“

Remus mal stále obavy, ale bol ticho. Nemal z toho dobrý pocit...akoby...sa malo niečo stať. Ale už bol ticho. Ľahli si do postelí a išli spať.

 

Lily prišla do izby a žiarila šťastím. Sadla si na posteľ a hľadela do prázdna.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Alice, ktorá práve vyšla z kúpeľne s uterákom na hlave.

„Ja...bola som s Jamesom.“

„S Potterom?“ Alice na ňu pozrela, akoby sa bola Lily zbláznila.

„No...s ním.“ Lily mala stále na tvári výraz nesmierneho šťastia.

„A...prečo sa tváriš, ako keby ti povedal, že odchádza doživotne na Mars?“

„Ja...my...vlastne hm...no...“ Lily sa nevedela vykoktať.

„Tak už to vyklop!“ Alice to už nemohla vydržať. Spadol jej uterák na zem a ona si to ani nevšimla, taká bola zvedavá. Dlhé hnedé, teraz mokré vlasy, jej padali do očí. Netrpezlivo si ich odhrnula a zvedavo pozerala na Lily.

„No...chodíme spolu.“ Konečne to zo seba dostala.

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Skveleeeeeeeeeee!!!

(Veroniqa7, 31. 1. 2009 14:27)

To je jednoducho úchvat. Už sa nwm dočkať na ďalšiu kapču:D:D:D:D:D:Da rychlo som nedočkavá:):):)!

super!!!

(Lili, 31. 7. 2008 19:38)

jeziiis tato povca je supeeeer!!tak si pls svihnite s pokrackom:)

:((((((

(Evelyn, 25. 6. 2008 19:27)

baby.kde ste zmizli???chodím sem každý deň a vy ste sme už strašne dlho nič nepridali čo sa deje????

supeeeeeeeeeeeer

(amalia cortezova, 10. 6. 2008 14:04)

baby piste rychlo dalsiu kapitolu abo co lebo sa pocuram od nedockavosti RYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYCHLOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

:)))))))))))))

(evelyn, 4. 6. 2008 14:24)

baby,je to úplne perfektné,ale mohlo to byť aj dlhšie a dúfam,že čoskoro pridáte kapitolku aj k poviedke Navždy spolu!!!už sa teším!!!