Nikdy viac...
„Ľúbim ťa!“
„Ja...“
„Prosím. Povedz mi to naposledy. Posledný krát buď úprimný...Aspoň raz....“
„Milujem ťa! Navždy!“
A odišiel si....Nechal si ma tam stáť a pozerať ako sa mi vzďaľuješ...navždy.
Plakala som...no po tvojich slovách sa moje oči zaplavili slzami ako ešte nikdy. Miluješ ma a predsa si ma opustil. Boli sme tak blízko, ale pritom tak vzdialený. Zostali mi už len spomienky a nemohla som urobiť viac, ako počítať minúty, ktoré mi zostávajú dokonca. Do konca všetkého trápenia. Tvoje krásne slová sa mi vrývajú do pamäti ako bodanie ostrým nožom. Už to nemá zmysel...Nechcem...nemôžem...nebudem!
Povedal si, že ma budeš milovať, nech sa deje čokoľvek. Klamal si! Ako si ma mohol tak zlomiť. Bál si sa, že ak sa rozídeme, stratíš ma. Nedal si nám šancu a neuvedomil si si, že ma strácaš teraz. Naveky...Už nikdy nebudeš počuť môj zvonivý smiech ktorý si tak miloval, nikdy sa nezahľadíš do mojich očí ktoré ťa roztápali. Nikdy nepocítim tvoje objatie. No ani ty moje Žiadne bozky....
Už nepočítam čas, ktorý mi zostáva. Všetok vypršal. A chcem ti povedať jediné...
Milujem ťa! A budem ťa aj tam hore!
Komentáře
Přehled komentářů
Ahoj, chceš navštevovať rokfort? Prihlás sa http://rssc.blog.cz
Budem rada ak sa zapojíš...
xxx
(Madison Colerige, 3. 12. 2008 14:28)